Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

BALADA O HOLEJ HLAVE

11. 07. 2021
3
3
234
Autor
Vatan

 

 

 

- Nič na hlave, nič v hlave!- šomrala moja mamka vždy keď ma obvšívala drevenou varechou.

Vždy som vtedy prehnane ujúkal aj keď to vôbec nebolelo, lebo sme sa v rodine ľúbili a mama bila len z princípu a slabo.

A vždy som si bitku aj zaslúžil, lebo som vyrastal s partiou kamarátov medzi robotníckymi činžiakmi. Veru nebol deň, aby sme niečo bláznivé nevyparatili. Ako všetci, ktorí boli rovnako chudobní, rovnako plní romantiky a všetci rovnaké obete tej bláznivej a nespravodlivej doby.

 

Našim najobľúbenejším dňom bola nedeľa. Kúsok od nás totiž začali stavať celú štvrť rodinných domov. V sobotu sa tam makalo do noci a v nedeľu zavčas ráno sa tam dali pozbierať prázdne fľašky od desiatky piva. Norma bolo 15 kusov. Tie sme mohli v samoobsluhe vymeniť za hotovosť. Za niečo, čoho vážne nebolo. Za korunky!

Dve koruny sme potom dali starému Haviernikov a ten nám za ostatok nakúpil potreby na pravidelný „Piatkový pohár majstrov“. Za päť korún liter Jeptišky, za štyri koruny krabičku Marsiek a po korunke za žuvačky.

Večer pri ohníku sme teda každý piatok popíjali čučo, pofajčievali a snili veľké sny. Tie sa potom zažuli Pedrom, aby nám doma nesmrdelo z huby.

 

Ja osobne som mal nedeľu rád aj preto, že mi vždy po obede otec podal krčah a poslal ma do krčmy. Pravidelne tam v tom čase sedávali členovia miestneho šermiarskeho spolku. Každú nedeľu doobeda totiž na lúčke za krčmou trénovali. Boli oblečení do zaplátaných hrubých kabátov a železných košieľ. Všade okolo nich boli poukladané meče, sekery a kopije. S nadšením som si počkal, pokiaľ jeden z nich nevstane a nezareve:- Hľa....tu vidím svoje pivo... pivo svojich otcov, matiek... svojich bratov a sestier!-

Vtedy vstal s pohárom v ruke druhý a zaručal ešte hlasnejšie:- Hľa... tu vidím pivo svojho ľudu... až k samému počiatku!-

Ihneď sa pridal tretí: Hľa... oni ma volajú... vyzývajú ma, aby som prijal miesto v sálach Vallhaly!-

Nastúpil mohutný zbor:- Kde len udatní... môžu žiť naveky!-

 

Poháre vždy vyzungli do dna a ozval sa všeobecný, zdravý, nezviazaný a protestný rehot. Šermiari mali, zo zásady, celý svet na háku a boli pre mňa symbolom všetkého, po čom duša pubertiaka piští.

Najviac som im závidel krásne, dlhé a vlnivé vlasy. Mali ich úplne všetci.

Dlhé vlasy boli totiž už celé roky symbolom toho najlepšieho odporu proti tej svinskej dobe, do ktorej sme sa narodili. Celá naša partia si odprisahala, že hneď ako dovŕšime osemnástku, necháme si narásť vlasy až po pás.

 

Raz ma poslal otec s krčahom do krčmy otec aj v nedeľu večer. Šermiari už mali svoju hladinku a začali pomedzi stolami nacvičovať nejaké nové číslo.

Boli to blázni od prírody a ako bolo ich zvykom, aj teraz sa mastili naplno. Len už nemali tú správne pevnú ruku. Jeden sekol náčelníka po helme a tá mi zletela rovno pod nohy. Ostala v nej aj blonďavá, vlnavá parochňa.

Tak som ju zdvihol a zbožne som mu ju podal. Škeril sa na mňa s tou svojou úplne holou a naleštenou hlavou.

Ešte dnes presne cítim, ako mi vtedy tíško odchádzal do priepasti prvý veľký ideál.

 

 

 

 


3 názory

Philogyny
11. 07. 2021
Dát tip

Ta poslední věta je přesná, vždycky to byl takovej tichej údiv...


Kočkodan
11. 07. 2021
Dát tip blacksabbath

 

I když jsem na rozdíl od Blackie nelumpačil, tak jsem si také rád prečítal.


ráda jsem četla...vrátilo mě to do mých lumpáren...:-)))..............*/*****


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru