O pocite

Malé stretnutie zo strednej.

„Pamätáš si, Evi, ako sme sa pred tromi rokmi stretli v parku? Ty si bola s malou Juliankou, naháňali ste sa okolo preliezky, ja s Petrou na vozíku. Pozdravili sme sa, Julianka pribehla ku mne, podala mi útlu ručičku: „Poď so mnou, ukážem ti jamu, hele!“ Štebotala ďalej: „Poď! Sú tu také tli!“ Vodila ma po tráve, ukázala každú. Pýtam sa jej: „Koľko máš rokov?“ Počítala od malíčka, prštekov bolo toľko, koľko jám. Ten pocit krehkej rúčky ma sprevádzal do druhého dňa, napísala som o tom básničku. Dôvera dieťaťa, ktoré ma videlo po prvýkrát. Túžba a predstava, že raz mi moje vnúča podá dlaň. Dočkala som sa. Narodila sa prvá vnučka, ešte nemá tri. Vždy keď mi podá ruku, spomeniem si na tú Juliankinu.“

Eva počúva so záujmom, dojatá.