venované mojej učiteľke môjho operného spevu

Vstanú noví bojovníci

Rozhodla som sa zrušiť účet v banke. Myslím, že tento raz to nebolo kvôli ružovým škvrnám na blatníku, ale dôvod sa vždy nájde. Vošla som do pobočky s vedomím, že moja obedňajšia pauza môže trvať pol hodinumaximálne hodinu, som sa pustila do práce. Vystála som si frontu na tú správnu tetu a show začala.

Pri okienku sa striedali zamestnankyne jedna za druhou. Vždy čerstvé a čerstvejšie posily, iba ja som bola nenahradená a bola som si vedomá, že mi beží môj obed. S postupujúcim časom a čerstvejšími pracovnými silami rástlo moje rozhodnutie ukončiť môj vzťah s touto bankou. Myslím, že žiaden rozchod s mojimi frajermi ma nestál toľko síl a hlasiviek. Celkom slušné hlasové cvičenie. Ešteže som bola trénovaná – pokusy mojej pratetičky s operným spevom na mne, konečne priniesli ovocie. Jednu hodinu jačania v La sklenenej banke zvládnem.

„Ste ale dlžná za posledný rok...“

„Omyl, vy ste mi dlžní, vy ste spravovali moje peniaze tak mizerne, že ste môj účet dostali do mínusu.“

Fakt je že zhruba pred rokom som chcela zrušiť účet v banke. Odovzdala som bankomatovú kartičku a čakala vo fronte.

„Nemôžeme vám to zrušiť  teraz, čo ak ste niekde vyberali peniaze. Príďte o mesiac “ Toto sa udialo niekedy pred rokom.

Trvalo mi to trochu dlhšie, než som sa znovu vybrala na druhý pokus uzavrieť túto anabázu mojich peňazí – ktoré trčali na mieste.  Nebolo ich veľa, bankové minimum, na čom banka držala svoje pacičky. Banka sa s nimi dostala do mínusu a nikde nemali záznam o tom, že som to chcela už pred rokom ukončiť. Je to ako keď sa rozídete s chlapom a on si po roku na vás spomenie a zahrá vám pod oknom „La palomu“, lebo čo keby predsa.

„Musíte mať predsa záznam. Kartičku som vám dala!“

„Nemáme“ To už bola asi štvrtá blondína, o niečo staršia. Rúž nebol jasno červený ale do hneda. Asi dochádzala už aj farba. Mladšie exempláre už došli a vzadu stála na štartovej čiare nastúpená čerstvá bruneta.

„Tak tam máte väčší bordel, než by som u banky predpokladala. O to viac chcem svoje peniaze späť a zrušiť svoj účet!“ Zatiaľ som neprešla do fistule, myslím že pratetička by bola na mňa hrdá. Možno len to horné é sa mierne zachvelo. Inak rezonancia v tej budove bola nádherná. Ešte keby sa tak pri trojčiarkovom fis rozklinkal aj alarm.

Až mi bolo ľúto, že u nich končím. Dala som im sľub, že si u nich už nikdy neotvorím účet a oni, že odo mňa nebudú vymáhať nejaké ďalšie peniaze. Predstavenie sa skončilo, ľudia sa poslušne posunuli vo svojich radách a do môjho okienka nastúpila nová teta – ryšavá.