Zase som sa dnes dotkol Boha
a nespravila sa mu husia koža.
Naozaj som ho cítil, boha,
a nemusel som ísť na ostrie noža.
Prijal ma v chladnom náručí,
kým ma pokľaknúť naučí.

Ak ma pokľaknúť nenaučí,
nechá ma spupne sýtiť svoje vášne,
ostanem navždy v podpapučí,
kde sa už aj tak cítim trochu zvláštne.
Nechá ma v mene charity
brnkať ostatným na city.

Nástroj má rozladené struny,
hrať na nich je aj pre profíka drina.
Potĺkam sa s ním bez koruny,
ale aspoň si nikto nezačína.
Každý vidí len obrazy,
v ktorých sám seba porazí.

Na ktorých je sám sebe sokom
a zároveň nad sebou vyhrá trochu.
Visí na nebi privysokom,
už nemôže predstierať mŕtvu sochu.
V tomto pridrahom sekáči
sa zo zásady nekľačí.