Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

čriepky spomienok

11. 01. 2022
16
12
405
Autor
8hanka

Všetci ľudia
svetom blúdia,
málokto má
všetkých doma.
A preto vymysleli také sviatky,
aby každý zablúdenec trafil spiatky,
aby každý, koho stále cesta láka,
spomenul si, že ho niekde niekto čaká.(Ľ. Feldek)

niekde na pol cesty medzi spánkom a bdením som bola zase na chvíľu u nás doma ako kedysi...vedela som, že to už nie je realita, ale aj tak...
tri ulice domov postavil štát,  pôvodné zatopila priehrada... zasadené do brehu, spredu izby vo výške poschodia, pod nimi pivnice, zozadu od dvora okná nízko, pokojne sme sa  mohli zvonku opierať o parapety...
zvláštne bolo riešenie interiéru a vstupov do domu...od cesty 11 schodov, pri vrchnom vchodové dvere, obyčajné drevené so sklenenou výplňou vrchnej tretiny dverí...pri nich  okno WC, nepríjemná vec, ak ste tam práve sedeli a niekto zaklopal vedľa na dvere...
ďalšie vstupné dvere boli z dvora, viedli do kúpeľne, vtedy uľahčenie pri praní,  gazdinky mohli ísť vešať rovno na dvor a nemuseli prejsť s bielizňou celým domom...kúpeľňa bola medzi kuchyňou a špajzou, neviem, aký vtipkár projektoval domy, nelogicky umiestnené jednotlivé časti, z kuchyne do špajze cez kúpeľňu, z WC chodbou a  kuchyňou do kúpeľne...a na povalu zvonku po schodoch, adrenalín najmä v zime, keď sa človeku na omrznutom schode šmyklo a zletel železnými schodmi z výšky prvého poschodia...ale výhľad z povalového okienka stál za to...podo mnou rieka Váh, na jej druhom brehu kúpele Nimnica, okolo vence hôr, v lete zeleň, v zime bielo...
napriek chybičkám krásy som to u nás milovala...dlho som domov považovala za najbezpečnejšie miesto  na svete...
nikdy sme nezamykali bránku od cesty (netuším, či vôbec niekedy k nej bol kľúč) a dvere do domu sme začali zamykať na noc až potom, čo nám raz večer neznámy opilec ležal pri dverách... keď sme niekam cestovali, síce sme zamkli,  ale kľúč ostal položený na okne WC, bol len jeden, čo ak by sme ho stratili?
Keď sme boli doma bez rodičov, zamykali sme sa so sestrou na tri zámky, nie raz otec musel liezť domov v noci cez okno rebríkom, nemohol sa k nám dobúchať...
kým sme boli všetci doma, ani ma nenapadlo báť sa...
vstupné dvere od schodov sa mi občas vtierajú do snov aj teraz, zdá sa mi, že zamykám a kľúč nie a nie zapadnúť do zámky, nech robím, čo robím...temný dvor so zákutiami, kde mohol byť ktokoľvek, mi ani v snoch na pokoji nepridal...
milovala som návraty domov, od vlaku pár minút do briežku, z ktorého som videla, či je niekto doma - svetlo v okne, dym z komína...a doma mama v kuchyni, kde to voňalo koláčmi...už sú len spomienky...
ktovie, ako vnímajú návraty domov moje deti, na balkóne nechávam svietiť lampáš, aby vedeli, že som doma...ešte stále...

12 názorů

srozumeni
31. 12. 2022
Dát tip

*****


Andreina
22. 01. 2022
Dát tip 8hanka

Nostalgie, do jaké asi občas upadáme všichni. Špatné zavál čas a zůstavají vzpomínky, které si musíme zamykat na deset západů, protože z dětství a domova víc už nezbylo. 

Krásné střípky, díky, že jsi se s námi o ně podělila. 

Můj domov, moje dětství rodiče před osmi lety prodali, protože pro ně byl dům příliš velký. Byla jsem v Praze od té doby jen jednou, seděla jsem na soklu plotu přes ulici a brečela jak želva. 


8hanka
12. 01. 2022
Dát tip Gora

Irenka...objatie...


Gora
12. 01. 2022
Dát tip 8hanka

Mně se, Hanko, líbí nejen tvé vzpomínky - svým způsobem poezie v próze - ale hlavně tradice /v poslední větě/, a přeju, ať lampáš na tvém balkoně svítí pro tvé syny ještě dlouho...


8hanka
12. 01. 2022
Dát tip annnie

Ďakujem Vám všetkým za zastavenie, komentujúcim aj za milé slová...veľmi si vážim, že ste nazreli, prečítali, napísali, aj keď tu nie je žiadna "bomba"...

spomienok je veľa úsmevných aj tých druhých...nechcela som písať mnoho, možno po čase ... vtedy som iný život nepoznala, bola som v pohode, až neskôr ma začalo lákať spoznávanie neznáma a teraz by som sa rada vrátila, no už niet kam...stačil by mi náš dom so smiešnym riešením interiéru, záhrada s malinami, ríbezľami, jabloňami, orechom, hruškou, čerešňami,  zeleninou, predzáhradka pod  oknami izieb so záhonmi bielych ľalií, voňavých hrebíčkov, šípových ruží, nechtíkov, chryzantém, georgín...no dom už dávno nie je náš, stromy, kvety sú preč, aj povalové okienko, z izieb sa stala jedna veľká obývačka a z povaly spálne...a hlavne, už tam nie sú naši, ktorí robili z domu domov...


Jamardi
12. 01. 2022
Dát tip 8hanka

Hezké vzpomínky. Klíče se dřív nechávaly poblíž dveří, tak to bylo...


annnie
12. 01. 2022
Dát tip 8hanka, Zeanddrich E.

Krásnej, jemnej textík - nostalgii tu krásně vyvažuje humor socialistických plánovačů :)

Tip a.


Abakus
12. 01. 2022
Dát tip 8hanka

Socíkovská hromadná výstavba bytov mala niečo do seba - a ako teraz čítam, tak aj domov. Nemali by byť architekti za tie sídliská popravení, alebo aspoň zľahka zamurovaní?


Kočkodan
12. 01. 2022
Dát tip 8hanka

 

Při zmínce o tatínkovi na žebříku se skoro divím, že jste se sestrou nevyrůstaly jako polosirotci. Ale je to samozřejmě dobře. Stejne jako to, že sis svoje vzpomínky nenechala pro sebe. (a ten opilec jsem nebyl já)


Každý máme nějké vzpomínky, ale ty tvé jsou krásné až mne to dojalo.


Nami 99
12. 01. 2022
Dát tip 8hanka, Aru

Hezké, vzpomínkové.


Lili.
11. 01. 2022
Dát tip 8hanka

Opilec často ležel na prahu i chodíval dál...připomíná mi to vlastní obrazy viděné mýma dětskýma očima.

Mrazí při vzpomínkách a zároveň...zároveň těší...je to zvláštní...ale zpětně si musím povzdechnout na těmi léty,které už jsou minulostí.Ne každý okamžik byl šedivý...


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru