PRAVIDLO 15-tich MINÚT

        Niektoré úvahy, ktoré nám život prinesie, by mali začínať svojim koncom. Teda tým, kde sa až „Douvažujeme.“  No a táto je presne taká. Lebo, pre autora, obyčajných 15 minút môže celkom zmeniť jeho osud, jeho cestu a vôbec všetko, čo ho ešte čaká. Teda – ak mu pri nich vydrží odvaha - až do konca reči – až do začiatku nového písania!

      Môj vnúčik Buco prednedávnom oslávil trojmesačné narodeniny. Isto budete súhlasiť, že nastal najvyšší čas, zamyslieť sa nad jeho budúcnosťou. Bude totiž v sebe niesť odkaz nás – babičiek a dedkov. Lebo je všeobecne známe, že najdôležitejšie veci sa dedia „Obgeneráciu“.

       Rozhodol som sa, že tie krásne myšlienky a múdrosti, ktoré mu treba zapísať, napíšem aj do adekvátne luxusného zošitu. Tak som si za 5,79.-Euro kúpil linajkový zošit Oxford a drahú čiernu fixku.

      Práve ju držím v ruke, ale bojím sa napísať názov prvej kapitoly. Som totiž plný všetkých tých múdrostí, dokonalostí, skúseností, a potrebností, ako veľký, parný hrniec. Hlavne si však uvedomujem silu okamihu a svoju historickú zodpovednosť.

       Čím len začať? Som totiž profík a chápem, že riešenie problému sa začína od jeho konca. Čo by asi ten náš Bucino mohol tak v živote byť? Že má zdedené vlohy, je celkom jasné, už teraz v kočíku. Veď – babka má veľké vlohy, dedko má mimoriadne vlohy, strýko má marketingové vlohy, otec zase technické vlohy a maminka? Tá má vlohy k dokonalosti!

       Nedá sa nič robiť, oslovil som svoju drahú s žiadosťou o radu. Tá ma doviedla na chodbu k veľkému zrkadlu, pričesala sa a ukázala na sklo: - Vidíš tu nejakú babku“, - vypla hruď:- Ja tu vidím ešte riadne žihadlo. Aj sa za mnou kde kto na ceste otočí. A ty ma neser s babkami, lebo ťa hneď beriem na päťkilometrovú prechádzku!-

Éeej... päť kilometrov v kuse som už dávno v nešiel. Ešte teraz v tej pľušti! Vážne sa mi nechce. Tak idem radšej písať – Pravidlo 15-tich minút – Pravidlo talentu!

       Je totiž celkom isté, že Buco bude mať nejaký talent. Ale, čo keď bude mať výnimočný talent? Taký, čo sa spozná na prvý šup! Taký, ktorým sa dá aj živiť. Čo živiť? – Taký na ktorom sa dá aj zbohatnúť!

To je teda dilema. Ako sa to dá overene zistiť?

       Nebudem popisovať svoju mysliteľskú cestu, dlhé hodiny bádania, pochybnosti a prekážky, ktoré som na nej musel prekonať. Len, aby som napísal niečo jednoduché a múdre. Riešenie bolo samozrejme geniálne prosté.

      Lebo, či máte talent, alebo nie, sa dá zistiť celkom jednoducho. Myslím teda talent – umelecký. Zistíte to za štvrť hodiny. Stačí svoje umenie verejne odprezentovať. Ak zaujmete diváka tak, že váš obraz niekto vydrží 15 minút pozorovať a stále v ňom nájde niečo nové, alebo ste herec, či muzikant a nikto pri vašej 15 minútovej prezentácii neodíde, máte sľubne nakročené. Len musíte byť dostatočne odvážny, položiť sa do svojho výkonu tak, že po jeho skončení je chvíľu ticho a potom zaznie úprimný potlesk. Najlepšie je rovno burácanie, pískanie a dupanie.

       Ak ste literát, tak musíte svojim dielom zaujať okolie tak silno, že 15 minút nikto ani nedýcha, len vám visí na ústach a čaká, čo bude. Musíte svojou poéziou, či príbehom zobudiť v divákovi to, čo ani nevie, že v sebe má.

Musíte počítať tiež s tým, že dnes ľudia neradi čítajú. Ale počúvajú pozorne! A ešte radšej sa pozerajú.

      Ale skutočný talent má v sebe vždy kus exhibície. Pri ženách romanticko – erotický a pri mužoch bojovnícko – statočnícky.

Talentovaný autor to samozrejme nie vždy dokáže priamo sám. Ale sú milióny spôsobov, ako v praxi svoju podstatu odprezentovať. Verím, že mi Buco uverí!