Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

PRAVIDLO BIČA NA RYPÁKU

30. 01. 2022
1
0
221
Autor
Vatan

 

        Stáročia bol náš národ vychovávaný tak, aby bol bohabojný a nikto z nás aby ani muche neublížil.

No a všetky súčasné generácie majú spoločnú štátnu históriou s Čechmi, ktorí ako dobre vieme majú „Holubičiu povahu“.

      Nie je teda vôbec čudné, že náš láskyplný národ, ovplyvnený láskavou povahou, okradli bezcharakterní darebáci úplne o všetko. A neuveriteľne demokraticky rýchlo!

       Preto aj v dedovskom manuále musí byť toto: Pravidlo riadneho plesknutia bičom!

      Lebo sa nám tí veksláci a špinavci pokojne rehocú do tváre. Väčšina z nich už odovzdala nakradnuté majetky svojim deťom. Tie často ani netušia, že v skutočnosti boli vyrobené z potu tváre našimi predkami. Lebo tí tri generácie dreli za chlieb s masťou a cibuľou. Aby bolo do „Spoločného“, do „Štátneho“, do „Robotníckeho“. No a keď bolo z čoho kradnúť, zbíjať a privatizovať, máme čo nikto nechcel! Vychytralci a ich deti sa prirodzene správajú voči nám ako dávni šľachtici. My máme, my sme vyvolení – a vy držte hubu a krok!

      Preto je aj mimoriadne dôležité aby babičky a dedkovia veľmi dobre zvážili, aký dajú svojim vnučkám a vnukom prvý darček. Ich rodičia sa totiž mylne domnievajú, že miminko potrebuje ako prvé cumlík, hrkálku, alebo inú hračku. Sú to samozrejme potrebné a nenahraditeľné veci, ale žiaľ dnešná doba si žiada aj viac.

      To môj vnuk Buco dostane odo mňa, ako prvý darček, parádny bičík. Ono to bol kedysi riadny bičisko, ktorým poháňal koňa svokor môjho krsného otca z Hrboltovej. Ja som mu však skrátil a vycifroval rúčku. Pristrihol som tiež kožu na švihači. Je taký parádny – moderný a hneď som ho aj vyskúšal. Plesol som sa po dlani a ešte aj teraz sa mi červená. Veru celkom presný a dobrý nástroj na prehlbovanie a rozvíjanie tej našej demokracie.

      Nechám samozrejme môjho syna a moju milovanú nevestu aby Buca aj naučili prvé slová. Keď bude plynulo opakovať - maminka, ocko, babka, dedko nastúpim ja. Lebo prvú súvislú vetu ho musí naučiť niekto, kto je dostačne životom prefackaný, niekoľkokrát oklamaný, ohovorený a komu bolo riadne ublížené. Tak ako nám skoro všetkým.

Tá veta je samozrejme jasná: „ Takú ti švihnem jednu po rypáku!“

      Potom mu pochopiteľne do rúk podám bičík a začne sa proces profesionálneho nácviku. Ako bývalý športový funkcionár mám odkukané všetky tréningové finty, postupy a riešenia. K verbálnym opakovaniam pridám aj tvrdý mentálny dril. Lebo len tak bude môj vnuk vedieť, ako sa dá v tomto trhavom a trhovom hospodárstve prísť k majetku a dosiahnuť aj spoločenské postavenie.

      Uvedomujem si aj to, že v niektorých našich domácnostiach dedičné biče nemajú. Týmto by mohol byť ohrozený výchovný poces celej generácie a tak poradím jeden zlepšovák. Lebo aj naši predkovia boli neuveriteľne vynaliezaví a chytrí.

      Dnešným babičkám a dedkom ale stačí, ak zoberú z kuchyne najväčší nôž. Potom sa vydajú na zdravotnú prechádzku a nájdu nejaký krík. Zo zdravého konára sa dá veľmi ľahko vystrúhať šikovný drúčik.

      No a ten sa dá vnukovi, alebo vnučke a inovuje sa výchovná veta na slogan: „Takú ti jednu seknem po pazúroch!“

     Pri iniciatívnom uskutočňovaní tohto základného pravidla existuje tiež neuveriteľne veľa inovácií. Len treba mať na pamäti, že naše miminká musia získať, po našom výchovnom procese, ten užitočný, zdravý názor, pevný postoj a presný úder.

Lebo inak budú celý život len hrdlačiť. Ako naši predkovia a ako aj my!


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru