Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 468 tisíc textů, miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

O koženej sedačke - Dialyzačný denník
datum / id04.02.2022 / 528483Vytisknout |
autorAbakus
kategoriePovídkyDalší dílo autora
zobrazeno251x
počet tipů13
v oblíbených0x
Prolog

...je to mamin denník, ale písala som ho ja...

O koženej sedačke - Dialyzačný denník

O koženej sedačke - Dialyzačný denník

Rok predtým mama pravidelne navštevovala nefrologičku. Teda raz do mesiaca som zaniesla jej zbierku moču a z času načas  jej spravili laboratórne vyšetrenia. Toto trvalo  niekoľko mesiacov, až kým to mamu prestalo baviť a skončila s nikam nevedúcimi návštevami nefrológa.

December – mame zistili zlyhávanie obličiek – vysoké hladiny kreatinínu v krvi. Svrbelo ju celé telo a až kým neliezla pomaly z kože, nebola ochotná navštíviť lekára. On ten lekár nakoniec navštívil ju. Máme kúzelného obvodného lekára, ktorý ale nezachráni a nenahradí celý zvyšok nášho zdravotníckeho systému.

Pri prijímaní do nemocnice, jej lekárka začala ospevovať rozkoše spojené s dialýzou. Kožené sedačky a možnosť, že bude môcť všetko jesť a piť, lebo DIALÝZA.

Mama na internom – navrhli jej dialýzu, ktorú najprv odmietla, čo sa personál nemocnice dosť divil, ale na druhý deň ju odklepla. Narezali jej krk a nainštalovali vstup pre dialyzačnú mašinu. No a na dialýze si skoro zakaždým vypočula šomranie sestier na jej kaval /ako keby si ho mama sama narezala našila/ na to že nefunguje tak, ako by mal. No fungoval nejaký čas, na Vianoce na Štedrý deň som mamu zaviezla do nemocnice – teplota okolo 38 stupňov je pre dialyzovaného pacienta dosť nebezpečná. Asi hodinu som vyjednávala so sanitkou, aby mamu vzali na Kramáre a nie do štátnej nemocnice – /zabiť si ju dokážem aj sama/. Navyše v štátnej nemocnici nie je dialyzačné stredisko, ale to je drobný a pre pacienta s vysokými teplotami a začínajúcou sepsou /ako sa o dosť neskôr zistilo/ nepodstatný detail. Ako aj to, že bez dialýzy sa veľmi nepohne a dlho neprežije.

Sedačka v dialyzačnom stredisku mala byť kožená a nová. Len dúfam, že zvyšok vybavenia nemá nič spoločné s popraskanou koženkou a voľne visiacimi a lezúcimi útrobami z nej. Spomenula som si na „Calendar girl“ a sebakriticky som sa večer pozrela do zrkadla. Musela by som ukecať rotu inej váhovej a vekovej kategórie než som ja, aby si ten kalendár aj s mojimi fotkami a fotkami mojich kamarátok aspoň niekto kúpil. Iba ak by sa rozdával s nejakou politickou stranou a bol by súčasťou predvolebnej kampane. Tá znesie všetko, možno by zniesla aj moje fotky. Prípadne by som zo seba mohla urobiť skladačku z niekoľko tisícov malých kúskov. Do balenia pre vášnivých skladateľov by som pridala ešte niekoľko rezervných kúskov a päť kilové balenie lepidla pre toho, komu by sa to napriek všetkému podarilo poskladať.

16.3.- Dnes jej zaviedli permanentný kaval. Na posteli sa vystriedalo X ľudí pred mamou a asi ešte príde pár aj po nej. Nie je dôvod prezliekať posteľ. Nie každému sa chce ležať v posteli po niekom inom /napríklad po p. Szabovej/, ale to nikoho nezaujíma. Zaplať 15 eur, navleč si fľakatú košeľu /ale aspoň čistú/ s chýbajúcim zapínaním a zaľahni na špinavú posteľ a čakaj aj niekoľko hodín. Tí šťastnejší sa v ten deň na rad ani nedostali. Niekoľko krát na ňu volali pani Szabová, až som mala strach, aby jej neurobili zákrok naplánovaný pre p. Szabovú. Pri tretej otázke som už prikývla. Odporovať niekomu v bielom plášti s kudlou v ruke by som si predsa len nedovolila. A potom človek už začne aj pochybovať. Čo ešte taká pani  Szabová? Bolí to ako sviňa. Najprv najmä bolelo zrušenie dočasného kavalu na krku a ako dozneli analgetiká tak pekelne bolí aj tá nová inštalácia. Fistula na ruke síce nefunguje, ale prsty modrajú naďalej. Aspoň niekto tu má charakter. Do pôvodného stavu ruku nik nedá. Odstránenie starého kavalu je bez umŕtvenia – tiež aj zašívanie zvyšných otvorov po ňom. Chirurgovi drobné jačavé protest songy, ktoré počuť až na chodbu zrejme nevadia. Pravdepodobne pri štúdiu medicíny majú predmet ešte zo staroveku – nevšímať si rev a  kvílenie pacienta. Prípadne ich učia ako správne priviazať pacienta k stolu, aby sa príliš nemetal.

Napísala som mame do zrkadielka, že ak ešte raz by mala ísť na zákrok, tak by som rada o tom vedela dopredu, aby som mohla vybaviť iné pracovisko – možno s ľudskejším prístupom a s inými hygienickými návykmi. Bolo to ako napichnutie osieho hniezda a tanec okolo neho. Vraj sa majú Angličania oveľa horšie. No možno majú, ale naozaj sa musíme porovnávať s kultúrnymi veľmocami ako je Somálsko, aby sme mali pocit, že nám je fajn ?

Cely život mama zápasila so svojou váhou až kým konečne v 80 jej sestra povedala „Aká ste štíhla! No človek sa niekedy dočká, ale trvá to strašne dlho.

Prešiel medzitým rok a na dialýze pribudla nová sedačka – koženková. Žeby som predsa len na začiatok zašla do fitka ?

15.1. Mama má problémy s kolísavým tlakom. Dalo by sa na dialyzačný prístroj pripevniť prístroj, ktorý by v pravidelných intervaloch počas dialýzy monitoroval tlak. Známi sa rozhodli na to prispieť a ich firma po dlhšej výmene mailov poslala peniaze na účet. A čakalo sa na mašinu.

Marec  – primár je chorý.

Primár je na dovolenke.

Chýba nejaká pečiatka.

Prístroj nie je schválený našimi orgánmi. Aj keď nelieči, iba monitoruje tlak. Ale bez pečiatky?

7. 10. – za normálnych okolností sa v tomto termíne oslavuje VOSR. Lekári sa rozhodli že je to ideálny termín na výmenu kavala. Ja by som bola rada nech si v rámci osláv chirurgovia zarežú do niečoho iného než je moja mama, a kto to v tom momente možno naozaj ten radikálny rez potrebuje.

Lekár študuje šesť rokov svoje remeslo, plus nejaká prax a ďalšie skúšky. A pacient je naozaj nehodná duša, ktorá nemá rozhodovať o sebe a prípadne spochybňovať lekárske závery.

Prístroj ešte stále nie je namontovaný a nie som si istá, že niekedy bude.

8.11.  tlakomer je namontovaný na dialyzačnom prístroji a mama bola namontovaná na ňom.

Bola to ale aj zatiaľ prvá a jediná dialýza s tlakomerom. Je možné, že je naďalej namontovaný na mašine, a potom je to otázka šťastia, kedy mamu na túto konkrétnu mašinu primontujú – šanca asi 1 ku 25, alebo je už preč.

Možno sa bimbá už niekde inde.

Tretí rok mamu vozia na dialýzu 3 krát do týždňa. Aj tak to nebráni tomu, aby dispečing neposlal sanitku na adresu, na ktorej mama nebýva a nepožadoval vzápätí odo mňa, aby som stála na ulici a mávala na sanitku, ktorá sa nachádza na druhom konci starého mesta. Sanitkári už mamu poznajú, a chceli ju vyzdvihnúť dokonca na adrese, na ktorej skutočne býva, ale bolo im povedané, že sa mama presťahovala. Bola som v pokušení odtlačiť mamu na želané miesto – ale v tom čase som netušila, že oni sú už niekde inde a nik sa neunúval povedať mi, kde by to želané miesto malo byť. Až neskôr som zistila, že to mal byť niekoľkohviezdičkový hotel. Naši dôchodcovia a najmä dialyzovaní dôchodcovia sa majú naozaj dobre.

6. 1.  operácia na ktorú niekoľko mesiacov posielali moju mamu /drobný a bezpečný zákrok/ a ktorú vytrvalo odmietala, napokon na ňu išiel ďalší z dialyzačných pacientov. Neprežil ten zákrok.

17.5. Mama sa na dialýze obarila vriacou kávou. Podľa obrovského fľaku na svetri som mala dojem, že tej kávy muselo byť pol litra. Netušila som, že dve deci sú schopné napáchať takú škodu. Na dialýze jej poskytli prvú pomoc ale ešte predtým si stihla mama dať posledné pomazanie na čerstvo obarenú ruku – natrela si ranu ramou. „Maslo“ našťastie nespôsobilo žiadnu väčšiu škodu. Možno ako vedľajší ropný produkt mala tá hmota sterilný charakter. Alebo aspoň charakter. Fakt je, že ani v chladničke tak skoro nesplesnie.

19.5. Po x rokoch ma mama požiadala aby som ju objednala k zubárovi. Mala pocit, že ju začína bolieť zub a nechcela to nechať dôjsť do ďalšieho štádia, kedy človek vie jasne, že ho bolí zub, akurát už nevie ktorý to je. Vylučovacou metódou som našla zubné pracovisko s výťahom a bezbariérové. Bezbariérové bolo až do momentu, keď som mamu aj s vozíkom vytiahla z auta a pochopila som, že niekto rozobral celý príjazdový chodník a cez jamy a kusy voľne položeného betónu po schodoch to neoddrncám. Potom to už bolo jasne s bariérami. Ale ochotný robotník, ktorý si dal pauzu v márnej izolácii tejto budovy od spodných vôd ma strepal aj s vozíkom plne naloženým mamou. Niekoľko kaluží som minula.

Urobili röntgen maminho pomerne zachovalého chrupu. A ani po otvorení úst nebolo celkom jasné, kde je problém. Až kým mama nesiahla do úst, nevytiahla kus koreňa. Domov šla spokojne a bez vŕtania a s pochváleným stavom chrupu. Byť pochválená, nenavŕtaná a ešte k tomu zadarmo...Mať 82 a 18 vlastných zubov nie je zlá kombinácia. Ale keď ma na začiatku schodiska čakal zaseknutý prdelosvišť /schodiskový výťah/, tak ma prešla povznášajúca nálada. Povznesenie na vynesenie na poschodie to nestačilo. Ale na opravu a s tým súvisiace kliatie už áno. Mala som dosť času na občerstvenie a obnovenie svojho a najmä rodičovského vybavenia týmto smerom. Pri prechode na nemecké nadávky ten krám konečne prestal zúfalo pípať a pomaly odsvišťal po mamu o poschodie nižšie. A medzi svišťaním spustil aj on niečo írečité v dvojkovej sústave.

Kamarátka jej doniesla vodu z kúpeľov. Bolo to o niečo lepšie, ako keď jej druhá kamarátka priniesla vodu z Lúrd a donútila nič netušiacu mamu tú odstátu brečku vypiť. Našťastie toho nebolo veľa. Ale medzitým, čo sa stal z mamy dialyzačný pacient dávam pozor na to, čo jej kto prinesie aj s tým najlepším úmyslom. Došla teda voda z kúpeľov. Darca prehlásil, že je najlepšia na inhaláciu. V duchu som si spomenula na prastarý inhalačný prístroj, ktorý som láskyplne pred nedávnom, keď sa mi dostal neopatrne do rúk okamžite vyhodila. A nový krám som nemala chuť kupovať.

„Ako si predstavuješ tú inhaláciu?“ Hlboko som sa zamyslela nad možnosťami.

„Hrniec s parou?“

„Máš ešte niekoľko miest na tele, ktoré nie sú obarené.“ A ja mám niekoľko druhov náplastí na ošetrenie. Aspoň by som si fixkou mohla značiť vývoj a niekam na voľné miesto na koži pridať aj grafy.




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

05.02.2022 17:29:151 tipů dát kritice tipAbakus

Ahoj dievča z lesa a podlesia - toto bolo osvetové okienko do dialýzy. Je to podobné osie hniezdo,  ako domov dôchodcov - do ktorého sa ináč nedá nesmie a  neodporúča pichať. 

05.02.2022 17:27:18dát kritice tipAbakus

Alegna - dalo by sa to brať aj z tej ešte horšej stránky. Teraz je dialýza dostupná pre všetkých. V 70 rokoch mali na ňu nárok iba ľudia v produktívnom veku - myslím že pod 50.  

Myslím, že jedna z mizérií je, ak vám pustia TV a nedá sa ujsť, vypnúť zvuk...V tej maminej skupine bol historik, filozof, filológ a museli trpieť strašným spôsobom pri pozeraní všetkých tých reality show. 

05.02.2022 13:24:53dát kritice tipdievča z lesa

vtipne (bolestivo) napísané***

05.02.2022 12:07:12dát kritice tipAlegna

neradostné čtení, obě jste si vytrpěly, bez určitého nadhledu  by se to těžko snášelo....

jsem ráda, že měl manžel velké štěstí na lékaře a hlavně sestřičky na dialýze a vlastně i na vybavení

05.02.2022 10:28:56dát kritice tipstromeček

Humor je krásná věc, jen si při čtení takovéto story říkám, jak dlouho mi vydrží až budu na druhé straně pera.

05.02.2022 09:27:25dát kritice tipAbakus

revvírník - ďakujem za prečítanie, aj keď sem som to dala ani nie tak kvôli pobaveniu, ale tomu sa  asi našinec nevyhne. 

05.02.2022 09:25:55dát kritice tipAbakus

Kamamura - možno by to šlo ako to dal Lasica - bolo to síce trochu teatrálne...Ale aspoň sa  diváci poskladali na časť nákladov.

Asi ešte nie som dostatočne zhumpľovaná  a teda neriešim svoj odchod, /ale už ani príchod na tento svet/.

04.02.2022 20:20:15dát kritice tipKamamura

Platili bychom za to, aby to vyšlo, aby to nebolelo, a aby člověk vyrážel na cestu s veselou myslí, smířený a vnitřně vyrovnaný - právě proto "eu-", nikoliv "auto-". Dokonce i samurajům, a to byli sakra drsní chlapíci v sakra drsné kultuře, kde prostě humanismus nebyl a není v módě, tak dokonce i jim někdo asistoval (alespoň v pozdější době). Je to idea, do které jsem opravdu intenzivně emočně zainvestován. 

Samozřejmě - dělat rozhodnutí za někoho jiného, i když je to zvíře, které nedokáže / nemá sílu protestovat, to kategoricky odmítám, to není akt milosrdenství, ale sobectví. 

04.02.2022 20:01:18dát kritice tipAbakus

ja som síce tiež zvyknutá platiť za služby, ale nie vždy sú najlepšie. A predstava, že práve toto niekomu nevyjde - a príde ti ozdobný ospravedlňujúci list na kriedovom papieri...

Moja pratetička sa pokúsila otráviť seba  a mačku, mačka to prežila. A dožila sa potom požehnaného veku v našej rodine. 

04.02.2022 19:51:57dát kritice tipKamamura

Já mám takovou nadváhu, že si lékaři museli vyžádat konzultaci u astronomů, a po týdnech rokování mě překlasifikovali z kategorie "pacient" na "planetoid". Ale od začátku dubna minulého roku jsem zhubl o 35 kilo, snažím se dál, cvičím, píšu si všechno, co sním, jím, jen když mám opravdu hlad, tak snad se dostanu na váhu z roku 2010, kdy mi všichni říkali, jak jsem báječně zhubnul. Dokonce se mi přestaly kazit zuby, a můj vlastní zubař a jeho zdravotní sestra ze mě tahali rozumy, jak zhubnout ;-)

Metody autothanazie jsem promýšlel důkladně a systematicky, už před mnoha a mnoha lety.  Přečetl jsem si různá fóra tématu věnovaná, jakož i zážitky, zkušenosti, a podobně. Došel jsem k tomuto závěru - není nic horšího, než nepodařený pokus, člověk se probudí se zničeným tělem, často ho zbaví svéprávnosti, atd. Jediná důstojná, akceptovatelná a bezpečná možnost je skutečně euthanazie - někdo soucitný, zodpovědný, pečlivý a morálně na výši musí dohlédnout na to, aby k neúspěšnému pokusu prostě nedošlo. Proto potřebujeme příslušnou instituci, školené a dobře motivované profesionály, technické vybavení odpovídající kvality, a podobně. Myslím, že by to mohl být i celkem dobrý byznys - nakonec jsme si postavili společenský systém řízený trhem, a já jsem zvyklý platit za služby, které odebírám. 

04.02.2022 19:48:44dát kritice tiprevírník

Když se to vezme s humorem, hned je člověku líp a nakonec ani nemusí otravovat lekárov. Napsalas to vtipně.

04.02.2022 19:40:45dát kritice tipAbakus

Kamamura - mám síce nadváhu, ale zase nie až natoľko, aby som si nárokovala chlievik sama pre  seba. Viem ja, či by sa  ešte niekto pridal? Zase ale byť sama v chlieviku je lepšie, ako sa mačkať s  davom. 

Pôvodne som si myslela, že nie je zlé dať sa zožrať žralokom. Ale potom, čo som v Bulharsku pozorovala rodinu, čo stála na úpätí mysu každý deň a čakala, až im more vydá člena rodiny som si to rozmyslela. Navyše pokaziť žalúdok chudákovi žralokovi - aj keď ho má vysúvací....

04.02.2022 19:34:20dát kritice tipKamamura

Abakus - napiš panu redaktorovi Bačkovskému, včera jsem s ním byl v hospodě, je to příjemný a vzdělaný chlapík, který mi slíbil, že vylobbuje zařazení nových kategorií do písmácké taxonomie - osobně jsem orodoval za žánr "Dada", kterého se cítím být stoupencem, a "Epigramy", které chtěl uživatel "Wojta". Čím více nás bude, tím větší máme šanci na úspěch, jak napsal kdysi jeden ekonomický teoretik a politický agitátor, jehož jméno se nesmí vyslovovat, protože ho všichni Češi nenávidí, jak se zdá. 

04.02.2022 19:28:33dát kritice tipAbakus

Kamamura - no problem my mother and my family as complet is designed for more than one book.

Ja za to nemôžem že tu na písmaku nie je oddelenie horor - zdravotníctvo - školstvo - asi by som sa tam najskôr uvelebila. Takto sa musím napasovávať do chlievikov, ktoré sem tam tlačia. 

   

04.02.2022 19:20:541 tipů dát kritice tipKamamura

Poslední kapitola lidského života je vždy pochmurná (Hegel dokonce napsal "krvavá"). Moje matka, ač v listopadu absolvovala kolizi s autem v lese ("chtěla jsem ho odstrčit z cesty... [??!]"), a pak si doma při pádu ze schodů zlomila obratel a tři žebra, je už naštěstí zase při síle, a dokonce čile rozehrála "Hru o trůny" se svým majetkem, takže už jsem se přestal strachovat.

Já osobně doufám, že až já dospěju do těchto končin, tak už projde nezbytná legislativa, kterou bohužel dnes blokují převážně ortodoxně klerikální lobbistické skupiny, a že mi bude podáno pero, kterým jedním a rázným tahem napíšu závěrečnou řádku příběhu svého života. 

Howgh!

PS - Sorry, dear Abakus, I mean no disrespect to you or your mother.

04.02.2022 19:10:03dát kritice tipannnie

Ale ne, já to chci číst. Vždycky chci znát pravdu. Jen holt potom dělám uááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá..... :)

04.02.2022 19:00:38dát kritice tipAbakus

Annie - sľubujem, že toto je moje posledné pochmúrne zastavenie sa. Bola som v pokušení dať sem dve osvetové okienka - domov dôchodcov a dialýzu. 

Už budem menej pochmúrna. Alebo ťa aspoň na budúce budem varovať dopredu. Neotvárať a  nečítať!

04.02.2022 19:00:21dát kritice tipGora
redaktor poezie a prózy

Optimisté, neřkuli humoristé to mají v životě snazší, fandím vám...

04.02.2022 18:58:15dát kritice tipAbakus

Gora - ja si myslím, že nie je dôvod brať seba a  život okolo až tak vážne, no a naše zdravotníctvo už vôbec nie. Nebrala to ani mama - ten denník som písala s jej vedomím a na jej pobavenie.  

04.02.2022 18:56:57dát kritice tipannnie

Úúúúúúúúúú... Že jsem to četla! Tip a.

04.02.2022 18:53:39dát kritice tipGora
redaktor poezie a prózy

Nic etra veselého, ale ve tvém podání ...

04.02.2022 18:49:00dát kritice tipAbakus

Gabi ja som s  mamou prešla kus  sveta - s dialýzou a  na invalidnom vozíku síce menší kúsok, ale aj tak sme boli v Rakúsku v Bad Gasteine a tie rozdiely boli neskutočné. Napríklad, že každá posteľ mala ovladač a sluchadlá a pacienti nemuseli teda pozerať a  najmä počúvať to, čo im sestričky  a televízia naservírovali.

04.02.2022 18:46:06dát kritice tipAbakus

8hanka - ja som si s vosr užila aj inak. Máme to v rodine - mama za to schytala dve päťky. Prvú zato, že sa to nenaučila, druhú za to, že to zveršovala.

A ja som na prijímačkách bola samozrejme 2. skupina. Prvá si vytiahla "moja semja" a moja skupina"velikaja oktabrskaja..."    

04.02.2022 18:43:24dát kritice tipgabi tá istá

vďaka, abakus, človek si o to viac váži, že v TN funguje dialýza, aj seniorville na veľmi dobrej úrovni, mamina sestra Pavla prežila tri mesiace kvalitne, v láskavom prostredí

04.02.2022 18:17:02dát kritice tip8hanka

pridávam sa ku gabi, Sjúzn má veľké šťastie na dialýzu a personál na oddelení...

Tvoja mama si teda užila bolesti a iných nepríjemností a Ty ako doprovod tiež...

dovolím si malú opravu VOSR bola 7.11. (podľa ich vtedajšieho kalendára)

spomeň si - vždy keď 7. november ohlasuje kalendár v našich srdciach teplo je...blablabla...

04.02.2022 17:54:16dát kritice tipAbakus

ja som  to sem dala kvôli tebe.  Pochopila som, že niekde to môže byť aj inak a možno aj lepšie. Napríklad v Rakúsku.

A tak trochu ako osvetové okienko. Podobne ako o domove dôchodcov.  

04.02.2022 17:50:22dát kritice tipgabi tá istá

uf...tak to je sila...až teraz chápem, aké šťastie má moja mama - vybavenie, hygiena, personál, fungujúci dispečing



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Pismak.cz 1997 – 2022, provozuje Dobrý spolek, pravidla Pickup lines Letní dětský tábor