Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Trojtýždňový nežiadúci utečenec

04. 04. 2022
8
15
337
Autor
Abakus

Asi prvý raz mi záleží na tom, aby si to prečítalo čo najviac ľudí.

Trojtýždňový nežiadúci utečenec

Chcela som si vyskúšať Bottovu – centrum pomoci Ukrajincom. Mám to pomerne blízko – našla som to a podarilo sa mi kedysi aj zaregistrovať sa. Došla mi SMS a tak som ráno šliapala chodník nechodník  k autobusovej stanici.

Nafasovala som vestičku a visačku. Vyplnila som dohodu o čom si, podpísala prezenčku a absolvovala svoje najkratšie školenie o bezpečnosti. Možno to súvisí s tým, že v tej bývalej autobusovej stanici okrem Ukrajincov, dobrovoľníkov a policajtov debatujúcich s kávovarom nič iné nie je.

Absolvovala som prehliadku stanice  až do bodu, keď sa ozval  hlas vo vysielačke, že na hlavnej stanici potrebujú tlmočníka. Prihlásila som sa a s hasičom a rodinou z Charkova  som sa vydala  na hlavnú stanicu.

Tridsaťjeden Rómskych utečencov dospávalo noc a nebol tam nik cez  ruský, alebo ukrajinský jazyk – teda bol, ale jedna  dobrovoľníčka je zásadne čo najďalej od tých čo by potrebovali pomoc. Zašitá v tmavej miestnosti pre matky s deťmi – toho času bez matiek a bez detí. Pretože tie sú vedľa.

Trojtýždňový nežiadúci utečenec so zapareným zadočkom. Na BOZP školenie kašlem, ale kde  sa  dostane človek k ponožkám, topánkam a iným životne dôležitým veciam, nie je jednoduché. Prišiel autobus pre utečencov a bral ich na Bottovu. Jedna Ukrajinka, ktorá chcela ísť pôvodne na Bottovú si to rozmyslela. Na nacionalistov nemám náladu.  Pripomenula som koordinátorke, že trojtýždňové dieťa je zaparené a treba ho ošetriť na Bottovej.  Že koordinátor má v hlave najmä to, že zajtra nepríde, lebo zaskakuje za kamarátku v práci, to som v tom momente netušila. A netušila som to ani vtedy, keď mi to ešte dva razy zopakovala. Mohla som to tušiť, trochu som sa naježila, ale zatiaľ  nemám problém vysvetľovať, kedy ide najbližší vlak do Košíc a do Viedne.

Skupina odišla autobusom – bez ponožiek a bez funkčných čižiem – ja som si naivne – už ani nie tak mladá, myslela, že ak je všetko na Bottovej, tak sa  nájdu aj ponožky a niekoľko čižiem. Nenašli sa ponožky a ani neošetrili trojtýždňové bábätko, pretože to sa ukázalo ako nežiadúce. Celú skupinu odmietli prichýliť na Bottovej.

Netuším, čo to znamená nežiadúci a ako sa  k tomuto titulu  dostane človiečik vo veku troch týždňov so zapareným a teraz už neošetreným zadočkom. Ale zaujímalo by ma to.

„Ako to že nevedia po ukrajinsky?“

„Pretože je časť Ukrajiny, kde  sa nedohovoríte iba rusky, niekde ukrajinsky  a rómska časť vie maďarsky a trochu rusky.“

„To nemôžu byť Ukrajinci!“

 „Ako sa pozná Ukrajinec?“ Ťažko, ale napríklad  tým, že sa  zastaví pri našom stanovišti a spýta sa ma, či neviem, ako by sa dostal ku svojmu batohu, ktorý zabudol v električke. V zápale telefonovania  na straty a nálezy mi nejako ušlo, že ten pán je z Anglicka, nie je utečenec – bagetu mu nedám, pretože dolu už nie sú.  Ale je vďačný aj za svoj ruksak, pretože na rozdiel odo mňa naposledy zabudol niečo v roku 1962.

 „Brnóba – ja také mesto nepoznám," ozvalo sa zúfalo z okienka  a zavolali mňa.

„Brnó“ – to „ba“ je jedna  z mnohých koncoviek pre pády  maďarského jazyka. V tomto prípade  to znamenalo do Brna. Neviem, ako sa povie dospelý po maďarsky, ale viem ako tak počítať. /Viem ako sa povedia deti a  skupina/. Čiže, ak sa  spýtam na deti  a celkový počet skupiny, niekde odpočítaním dostanem počet dospelých. Ukrajinská Rómka ukázala dva pasy  a hrsť rodných listov a ja som vybavovala „Brnóba“. Potom ďalšie dva pasy a osem detských rodných listov – smer Budapešť.

Potešil ma pohľad  na pána v bunde s nápisom “Death for putin“. Nad textom bol asi QR kód.

Bagety nie sú, sú ale iba na poschodí, aspoň neprídem do pokušenia – aj keď v tomto prípade by pokušenie bolo krátke  a málo vytrvalé.

Nie sú ani respirátory, to už je horšie. Dýchame všetci, ale hlavná stanica  je našťastie riešená ako otvorený vetrák. Nie sú ani chlapi na nosenie batožiny, len sa premnožili koordinátori a nežiadúce bábätká, ktoré nemá kto ošetriť.


15 názorů

annnie
09. 04. 2022
Dát tip

Já nezapomenu nikdy! Jen je ten titul na vypisování trochu dlouhej :)


Abakus
05. 04. 2022
Dát tip Alegna

Annie - moje prevozchoditeľstvo sa dočasne povýšilo na prebagetuchoditeľstvo na pervyj etaž. /Keby niekto nedajbože zabudol na môj šľachtický titul/


annnie
05. 04. 2022
Dát tip

Mi az a kuťafa!!! Tip a sílu a.


Abakus
05. 04. 2022
Dát tip dievča z lesa

Určite to nevzdávam, ale je úplne iný zmysel pomoci tu a  iný v Ubli. Tu si k tomu pridávam boj s  veternými mlynmi. Občas sú tu dobrovoľníci, ktorí netuším oprečo tu sú a  čo naozaj koordinujú. 

A aby ste z toho niečo mali aj vy - malé okienko maďarských nadávok, človek nikdy nevie, kedy sa mu zídu.

"mi az a kutyafa" - až doteraz som to mala za tú psiu bolesť - keby to bolo kutyafajat, kuťafa  je strom, o ktorý si môžete vyzuť topánku bez toho, aby ste sa museli zohnúť.


Jamardi
04. 04. 2022
Dát tip

Politici by se měli osobně účastnit takové práce. A ne jeden den...No nevím, jestli by to pomohlo. Vždycky všechno odnesou nejslabší.

Rómové pokud vím mají rádi prostor a svobodu. Je trapné, že se stěhují zrovna sem z prostorné Ukrajiny s úrodnou půdou a nemůžou tam žít. Doposud se Rómové rádi drželi pohromadě, teď je taková politika, že je separace nežádoucí, mluví se, že se udělala chyba s Vietnamci, děti mluvící ukrajinsky jsou začleňovány přímo do českých škol. Tak uvidíme...


Abakus
04. 04. 2022
Dát tip

Andreina - ďakujem  -  viem, pomery sú strašné a  preto som to sem dala. 


Andreina
04. 04. 2022
Dát tip

Drsné, hodně drsné, ale od lidí můžeš čekat i to, že třínedělní dětátko označí za nežádoucí. A pozor takové případy se neodehrávají pouze na Slovensku, ale i v záchytných táborech pro běžence na jihovýchodě Ukrajiny mezi Ukrajinci. Je to opravdu síla.


revírník
04. 04. 2022
Dát tip

Přesto ti přeju výdrž a pevné nervy, protože - kdybys to i ty vzdala...


Abakus
04. 04. 2022
Dát tip dievča z lesa, Alegna

Ahoj dievča z lesa - do civilizácie nám chýba veľa  a  ako tak sledujem zostrujúce sa dianie - tak čoraz viac. 


Abakus
04. 04. 2022
Dát tip

Ahoj Alegna, moja neschopnosť pamätať si tváre - je možné že tú skupinu tridsať jedna, som potom po častiach dávkovala na vlaky do Brna  a Budapešti. Pretože Rómovia si pýtali priamo k okienku mňa.  


Alegna
04. 04. 2022
Dát tip

Tvoje reportáže jsou čím dál,  tím vážnější, ještě, že jsi obětavá a rázná, jen doufám, že se nad miminkem někdo smiluje.


dievča z lesa
04. 04. 2022
Dát tip Alegna, Abakus

v civilizovanom svete je zaparený trojtýždňový zadoček problém č.1 

... asi už nie sme civilizácia ... des


Danny
04. 04. 2022
Dát tip Abakus, Alegna

Abakus: postavili si centrum pomoci, ale chodili jim tam lidi :(


Abakus
04. 04. 2022
Dát tip Danny

Ahoj Danny - na počiatku bolo aj ovocie a potom niekto prišiel na to, že si ho utečenci berú. Tak to ovocie radšej zrušili. 


Danny
04. 04. 2022
Dát tip

je to docela síla. pěkně "živelně" napsáno. tip.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru