Pole

Bol to taký maličký kúsok zeme. Len nedávno objavený.

Ostrov uprostred oceánu, z jeho pevniny bolo možné vnímať iba hrejúce slnko a vodu, ktorej farby prelínali  od hlbokomodrej až k akvamarínovej. Pod stromami listy v najrôznejších odtieňoch zelene a kde-tu fliačky pestrých kvetov a ovocia. Spev vtákov, občas pohyb jašteričky, bzukot hmyzu, život. Voda, pramene, malý potôčik.

Pokoj. Harmónia.

A akési záhadné pole.  

Rušilo všetky spomienky na nevraživosť, aj každá nenávisť sa tu rozplynula. Kto sem vstúpil, stal sa prajným. A nedokázal vytvoriť jedinú myšlienku zloby. Všetko nežičlivé bolo vymazané z hlavy návštevníka. Dokonca aj napísané písmená, ktorých zmyslom bolo jatriť ľudskú dušu sa stratili. A zmizli problematické slová a obrazy aj z audio a videonahrávok.

Všetci hostia ostrova sa vzájomne vnímali ako čistí ľudia. Veď bez problematických myšlienok aj takí boli! Zmizla diskriminácia.  A ohromene uzreli krásu dosiaľ diskriminovaných.

Ľudia tu nachádzali hojivú energiu, a už po týždni pobytu boli ako vymenení. Odchádzali už navždy spojení v agapé. A šťastní.

Lenže o tejto zemi s nepriateľským poľom prenikla zvesť aj do ostatného sveta. Poťahovači šnúrok sa spojili, vytvorili obrannú alianciu, do ktorej zapojili takmer všetky krajiny sveta. Zistili, že príliš veľa ľudí začalo navštevovať túto destináciu, bolo potrebné začať sa proti zjavnej agresivite brániť.  A ubrániť.

Preto zvážiac možnosti spoločne rozhodli o zbombardovaní nepriateľskej zeme. Zostrojili bombu, jej zhodenie schválila aj mierová organizácia, ktorej členmi boli takmer všetky štáty sveta. A vyslali lietadlo.

Zhodili bombu.

Lenže bolo tu to záhadné pole...