Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

E*** !

03. 06. 2022
0
1
137
Autor
Lalot

Lesný chodníček za tvojim chrbtom vedie do prastarého kostola.

A aj keby o ňom vieš, mne o ňom nepovieš.

Alebo?

Ostré obelisky bodajú nebo svojim vzdorom v podobe synagógy za nimi. Cez ich brány sa svetlo márne škrabe na hranaté stropy, steny čierne ako smola osvecujú iba zlatisté sviece. Stred zdobí vzdychajúce stvorenie, pod jeho šijou dlhé ryhy v prepletiach ležia zvíjané v opojení. Chrbát sa mu ohýba od bolesti tak silnej až sa krúti naopak oboje.

Pri nohách mu stojí postava cez ktorú niekto len hodil povlečenie od belasej postele, útroby jeho kapucne dávajú po kvapkách cestu slanej vode.

Pri hlave mu stojí osoba podobná sebe samému odetá vkusne v čiernej tunike. Jeho oči plačú krv sladkú cez líce, popod tuniku, po nohách vláčiacu lenivo na zem do rýh ktoré ich lemujú.

Tie napĺňa a mieša sa v nich z vodou pod zátylkom až cez neho vnikajú dnu. Nešťastní tvor tak pripomínajúci človeka ustane. Očami zavretými sa objíma, nežným hlasom klame v prvej osobe.

Symfónia lámania najprv nôh, potom rúk, nakoniec hrude z hlavou zjednotí to do jedného bodu v čase a priestore. Ten sa zmenší na veľkosť menšieho hrášku, potom roztvorí v kruh ktorého svedkom je stvorenie.

Von z neho ruku načrie na jeho okraj niečo čoho nebudeš môcť byť svedkom sám nikdy. V nekonečných spletiach jej spôsobu existuje niečo majestátne nádherné ale aj tak nežné.  V symetrii jej logiky tiká zmysel ako ručička malého batoľaťa a má rovnako veľa potenciálu.

Ako si svedkom rituálu staršieho než kedy budeš. Tvoje zreničky sa roztvárajú ako by samé chceli pohltiť toto čo by si nazval bohom vo svojom vnímaní. Chlpy na tvojich rukách vstávajú do pozoru ako vojaci v rade. Srdce bije bubny pre tvoje končatiny ako veliteľ.

Nevieš a ona to vie, tak ti dáva do daru poznanie. Nekonečno zakotvené v prírode, archetypy vyskladané z našej hlúposti. Monády spievajúce nežné melódie ako atómy tancujú v tvojom zreteli bál ktorý neustal od prvého stretnutia. Každá molekula tvojho bytia tu a teraz tak vstáva do pozoru pred absolútnym ktorého meno vieš ale nepovieš.

Zahanbení pred samotnou hlúposťou mlčíš.


1 názor

yss
03. 06. 2022
Dát tip Lalot

Všetky tvoje texty majú v podstate teologický kontext, ale zároveň sú až príliš opísné, na mňa z toho nejdú žiadne emócie...opätovne výskyt gramatických chýb a takisto príliš kostrbato podané niektoré "vety"


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru