Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 464 tisíc textů, miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Pár teplých slov (LitBor)
datum / id31.07.2022 / 533890Vytisknout |
autorvk
kategorieÚvahyDalší dílo autora
zobrazeno179x
počet tipů5
v oblíbených5x
zařazeno do klubůLitBor,
Pár teplých slov (LitBor)

 

 

 

Milé organizátorky súťaže Litera Borovička, účastníčky, účastníci, komentujúce, komentujúci, čitateľky, čitatelia a ostatný plebs!

 

V prvom rade sa chcem poďakovať organizátorkám za oslovenie. Práve som vo svojej slonovinovej veži hĺbal nad slepými nábojmi Čechovovej kozlice, keď tu zrazu: Hybaj do poroty! A ja na to: Samozrejme.

 

Ešte nič a už máme tri ponaučenia: Po prvé, keď sa črtá nový zážitok, treba povedať áno. To je asi jasné, ale nezaškodí si to pripomenúť. Po druhé, treba komunikovať. Ja som napríklad obľúbeným autorom (Geoff Dyer, Rob Doyle, Jaroslav Rumpli) napísal e-mail a oni mi veľmi pekne odpovedali. Rumpli dokonca odpísal, že som jediný, kto sa oňho zaujíma. Takže šup-šup, pochváliť svojho obľúbeného autora (predavača, šoféra autobusu, rodinného príslušníka a pod.).

 

Áno, bol som polichotený.

 

Mojou úlohou bolo hodnotiť básne. Kedysi to pre mňa bolo ľahké – bol som mladý a sprostý a múdrosti som mal na rozdávanie. Časom sa však hodnotenie stávalo čoraz ťažším. Viem totiž čoraz viac, ale prejavuje sa to tým, že viem čoraz menej. Túto ideu načal už Sokrates (viem, že nič neviem) a nedávno ju potvrdili Dunning s Krugerom. (Osoby s podpriemernými schopnosťami svoj výkon výrazne preceňujú, naopak, ľudia s nadpriemernými schopnosťami svoj výkon mierne podceňujú.)

 

Aj zenový majster Dogen hovoril, že predtým, než človek začne študovať (zen/poéziu), sú hory horami a vody vodami, po prvom nahliadnutí do pravdy už hory nie sú horami a vody už nie sú vodami, a po osvietení sú hory opäť horami a vody opäť vodami. Zdá sa, že ja som zamrzol niekde v druhej fáze. Postmodernizmus tvrdí, že tretia fáza nepríde, všetko sa rozpadne. (Akékoľvek kritérium je pochybné. Všetko sa dá spochybniť, vrátane výroku, že všetko sa dá spochybniť.)

 

Presne takto mi myšlienky odbiehali aj pri hodnotení básní.

 

Po ťažkom dni som sa šiel previezť na bicykli, máme tu taký kopček, nič veľké, asi ako priemerná báseň na internete. Ľudia sa však skôr budú pohoršovať nad priemerným poetickým výkonom ako nad podpriemerným cyklistickým výkonom. Potom som hral šach. Hrám s obrovským nasadením, mozog sa mi ide zadrieť. Vo svetovom rebríčku sa pohybujem okolo pekného miliónteho miesta. (V šachu počítače už dávno prekonali ľudí, ale ľudia aj tak neprestali hrať. Aj my teda môžeme písať, hoci iní píšu oveľa lepšie.)

 

Aj ja som s nadšením čítal a písal zlé, neskôr priemerné básne. Niektoré sa podarili, to zariadila štatistika, časom sa jednoducho musia objaviť pozitívne odchýlky. Základ je opakovanie. Napísal som stovky básní. Teraz dávam dokopy zbierku. Zatiaľ som vybral pätnásť. Budem musieť zľaviť z nárokov. (Kníhkupectvo je jediné miesto, kde pociťujem závrat. Na svete existuje asi 130 miliónov kníh. Ach, neznesiteľná ľahkosť písania!)

 

V istej fáze hodnotenia každej súťažnej básne som si pomyslel: „Má to právo na existenciu.“ Vždy sa dalo prižmúriť oko a pozrieť sa na to inak ako z vlastnej hlavne. Aj tak som len klbko pochybných preferencií a kritérií ubité časom a skúsenosťami. Hovorí sa tomu aj vycibrený vkus. Básne porovnávam s ideálom, ktorý sa vo mne utvoril. Zhodou okolností tento ideál pripomína moju tvorbu. Inak povedané, kto nepíše so mnou, píše proti mne. (V poznámkach k tomuto textíku sa nachádza pištoľník a otázka: „Čo vie?“ Už si nepamätám, čo som tým chcel povedať.)

 

Ako som spomínal, priemerné umenie sa podceňuje, ale to neznamená, že ho netvoríme s radosťou a nadšením ako ja túto tuctovú vetu. Motivačné kecy mi nikdy nešli, ale aj tak by som vás chcel omámiť niečím múdrym a dojemným: každou básňou vytvárame niečo z ničoho. Neexistuje, kým ju nenapíšeme. Tvoríme niečo originálne, aj keď možno kadekomu povedomé, kadekto možno čítal lepšie verzie nášho veľdiela. Nejde však o výsledok, ale o proces, každá chvíľka strávená až po uši v texte nás baví a nebadateľne posilňuje neurónové literárne dráhy.

 

Kvalita príde. Alebo aj nie. Na tom nezáleží. Píšeme, lebo nás to baví. Často sme však na seba a iných príliš prísni. Pekne to triafa Ada Limón, parafrázujem:

 

 

Why can’t I just love atkij for being atkij?

 

How many writers have I yanked to puppet

as if it was easy for the world to make writers.

 

 

Väčšina súťažných básni sa rýmovala a ja som mal (tam a vtedy) dojem (na viac sa v tejto kritickej fáze nezmôžem), že forma deformuje obsah. Hĺbky boli dosť kalné, chýbal mi presah. To je veľmi vágny termín. Rovnako ako samoúčelnosť. Básne ma však nenútili kopať alebo sa ponárať hlbšie. Máločo ma strhlo, vytrhlo. Jedna z básní bola banálna, ale na tom nie je nič zlé, ako píšem v inom svojom relativizovaní Volanie suroviny. Jeden príspevok bol haiku. Asi nie je nič zbytočnejšie ako komentovať haiku. Možno kývnuť hlavou. Mávnuť rukou.

 

Čo vlastne hovorím, keď hovorím, že báseň je slabá? Alebo že forma deformuje obsah?

 

Báseň obmedzená formou môže byť rovnako obmedzená ako báseň obmedzená svojím posolstvom. Moja posledná báseň sa mala končiť slovami „ako keď mäsiar povie srdce“. Vyliala sa mi však z formy, a tak som začal písať prózu. Forma je o tom, do akej miery ťa píše jazyk. S tým súvisí klišé, nielen v zmysle vyhýbať sa klišé ako čert krížu, ale klišé myslenia a klišé očakávania. Súvisí s tým aj metafora. Už Aristoteles tvrdil, že metafora je top básnický prostriedok. Treba si však uvedomiť, že metafora je len to, že ti niečo pripomína niečo iné. Takto to neznie až tak svetoborne. Čítam teoretické state a moje istoty zvetrávajú.

 

 

Gombrowicz: Nesmiem napísať: „Paradajková polievka je dobrá polievka“. Ale mám právo povedať: „Tá paradajková polievka mi chutí.“ Tomu hovorím štýl! Nech sa dielo stane mnou!

 

 

Najlepší obraz som namaľoval, keď som potreboval minúť staré farby.

 

Vedeli ste, že rýmy a rytmus sú mnemotechnická pomôcka na lepšie zapamätanie textu? Už takých 500 rokov je rýmovanie prežitok.

 

Rád čítam o literárnom remesle, o tom, čo funguje a čo nie, aj Mascovszky napísal niečo v tom zmysle, že autor stláča gombíky na čitateľovi. Lenže to je len jedna z možných funkcií. Napríklad ja sa rád dozvedám niečo o sebe, keď si vylamujem zuby na neudržateľných formuláciách. Rád si zvyšujem rozlíšenie.

 

Písanie je super záľuba. Skoro nič na to netreba. Môžeme parafrázovať Lasicu so Satinským: „Nie je to ani tak záľuba ako skôr potreba. Som totiž grafoman.“

 

Joyce alebo Proust nie je pre každého. Adams a Vonnegut sú však rovnakí majstri. K svetovým autorom sa hodí matematický termín nerozhodnuteľnosť. Zdá sa, že akákoľvek kritika týchto autorov prezrádza viac o kritikovi ako o samotnom diele. V podstate sú nekritizovateľní a čitateliatko sa zúčastňuje na niečom väčšom ako je ono samo. Literárne diela by sa mohli pokojne brať ako prírodné úkazy. Málokto povie, že hrebeň kopca je príliš zubatý. Alebo že ten fľak listnáčov medzi ihličnanmi je odporný.

 

Dcéra ma v Tarzánii vyslala do korún stromov. Keď som sa veľmi nemotorne a kŕčovito kýval a mykal v pavučine lán, myslel som na vás. Keď som potom veľmi nekoordinovane bagroval na vlastnom piesočku, myslel som na vás. Zvažoval som aj sonet v češtine, ale nie je časopriestor, tak aspoň takto:

 

 

Stůj, vibračná noho! zhutněná místa jsou kamkoli kráčíš

 

 

A môj obľúbený záver básne Billyho Collinsa Workshop:

 

 

Ale potom príde posledná sloha, moja obľúbená.

Tu si ma báseň získava späť,

najmä verše vyslovené myším hlasom.

Všetci sme tie obrazy videli v kreslených filmoch,

ale aj tak milujem detaily, ktoré používa,

keď opisuje svoj domov.

Dokonalý vchodový oblúčik v stene,   

posteľ vyrobená zo zvinutej plechovky od sardiniek,   

namiesto stola cievka s niťou.

Začínam rozmýšľať, ako usilovne musela tá myš pracovať   

noc čo noc, aby poznášala všetky tieto veci,

kým ľudia v dome tvrdo spali,   

a z toho mám veľmi silný pocit,

veľmi prenikavo niečo vnímam.

Ale neviem, či to cítil aj niekto iný.   

Možno to bolo iba mnou.

Možno som to tak prečítal len ja.

 

 

Takže ešte raz, ozvi sa svojmu obľúbenému autorovi! Všetci to potrebujeme.

 

 

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

01.08.2022 12:59:55dát kritice tipSilene

Cookie Moon:

Cookie, mohl by ses, moc prosím, mrknout na poslední sloku? Jak bys terminologicky klasifikoval? Děkuji.

I mean we’ve all seen these images in cartoons before,

https://www.poetryfoundation.org/poems/46704/workshop

01.08.2022 12:57:49dát kritice tipSilene

vk, 

animátoři termín obraz opravdu používají. Pravdu díš, že je rušivý možná spíš z pozice (laického) diváka. Pokud si filmový snímek nepauzuji, což bych jako doživotně objevující, fascinované dítě Collins (neříkám, že mluví za dítě v sobě, jde mi než o emotivní průpis do mé čtenářské percepce) ani nemohla, spíš bych si film úspěšně přetrhla (analog), potom bych si vizualizovala spíš sekvenci

Nevím, zda pamatuješ, i se tak hrálo se základy animace, pár obrázků na papírcích a rozhýbat obtočením kolem tužky atp. Dokonce znám jednu knížku, kde je přerostlý myš na čb obrázcích (v stránkové pozici glos či bordury) co stranu, a kterak rychle prsty vějíř, krysák se hýbe.

. kniha níže, přeložena do čj je... trochu zamořena chybami, nějaká slabší korektura (ISBN: 978-80-00-02719-7)

Lynne Jonell: Koho krysák kousne (Emmy and the Incredible Shrinking Rat)

. ilustrátor Jonathan Bean (v odkazu dostupné PDF s ukázkou) 

Pokud se dívám na film, zůstávají mi z něj v hlavě spíš kratinké sekvence, mozek jej vyloženě nepauzuje, jsem přesvědčena, že můj to ani neumí. Až náhledně na netu dohledávám fotosky a jiné další umělecké doprovodné konstrukty.

Jeden sem tam zavítavší uživatel by to věděl lépe, jestli by se tu mihl. 

Osobně jsem ráda, že překládáš, co bych si bez tebe čtenářsky počala (konzultovat mou četbu v aj jen s mým čtenářem není zaručeně jakostní výsledek). Profil prošpárám, Úvod do poezie samozřejmě opakovaně čten a doporučován. 

01.08.2022 11:08:05dát kritice tipvk

vďaka všetkým za milé slová

SIlene: preložil som od neho päť obľúbených (teda najlepších) básní, ani uňho štatistika nepustila, tu v dielach mám štyri a ten piaty preklad sa mi nepozdáva.

Skontroluj napríklad "obrazy". Tie ma vyrušili.

01.08.2022 10:02:49dát kritice tipSilene

(Tu znám, sylabu, je z BBC. Kravička.)

vk, překládal jsi B. C. nějak systematicky? Nebo jste na Slovensku všichni tak mladí, že již čtete výhradně originál? 

............

mentální errata:

Hned jsem si včera z jediného workshopu udělala v hlavě plurál a ze závěru báseň celou, hyperbola, kam se (v sobě) podívám. PS. Jdu ti ten překlad zkontrolovat, doufám, že vnímáš mocně hyperbolický extrém i v této pohrůžce. 

01.08.2022 09:44:40dát kritice tipvk

Mu!

01.08.2022 08:46:41dát kritice tipNorsko 1

Těch keců! Ozvi se, teliatko

31.07.2022 22:01:39dát kritice tipGora
redaktor poezie a prózy

Díky, vk, za porotcovství a článek... každá chvíľka strávená až po uši v texte nás baví...

31.07.2022 21:51:49dát kritice tipatkij

Ano! ...jsem totálně na měkko...

31.07.2022 21:21:44dát kritice tipSilene

Dar nedar

31.07.2022 20:55:43dát kritice tiplawenderr

Stůj, vibračná noho! zhutněná místa jsou kamkoli kráčíš

:)))

fajn, že to máš taky tak. Psaní musí bavit. Hlavně píšícího ... by neměly být namířeny na čtenáře, ale na píšícího. Pak to prostě musí fungovat. A nebo je to fuk. Když to baví :) Bavilo mě ... klidně zas něco napiš.

A za kritickou podporu v soutěži i já děkuju všemi dostupnými prostředky, bez poroty je jen půlka zábavy a dvakrát tolik boulí - děkujuuuu

31.07.2022 19:15:111 tipů dát kritice tipSilene

Jo, dvakrát jo, díky jsou tak samozřejmě prožívané, až dočista zapomenuté.

Ad čitateliatko:

viz Martin Hilský v tandemu s Willem Shakespearem a Martinovo české: ctitelátko (aj verzi z hlavy nevím, aj...)

31.07.2022 19:12:351 tipů dát kritice tipSilene

Jasně, že jo! Rýmovaná metrická báseň jako modifikovaný/modifikovatelný zápis mnemotechnického zaříkadla na věčné časy a zítra jinak. (Jak jednou něco zatknu do veršů, vždy už najdu.) Text mě okamžitě ponoukl k přemítání, v které fázi tvorby jsou hory vodou a voda horami.  

Chcem/e sonet! Chcem/e sonet!

A jelikož jsem při dnešku vedle nerozhodnutelnosti příliš bystrosti nepobrala, nepřipojím ještě pěknou ilustraci k Billu Collinsovi (skvělý text), která neobjasní, jak akutně mi zapotřebí rýmů, aneb svou nedoložitelnou pofidérní vizuální metaforizaci (že mi hnedle probliklo... na paměťovém disku).

Alternativně by tato mohla posloužit coby polemika s textem autora vk, pokud by zde vůbec byla přiložena důkazem čtenářovy nespolehlivosti, ovšem klidně přiznám, že tak jsem prapůvodně nezamýšlela, namísto reálné spodoby dotyčného předmětu, již teprve popíši, měl totiž můj harddisk uloženu špulku. (Málo se tehdy rýmovala.)

A co bylo oním záhadou obestřeným předmětem?

Svinovací matrace pro hosty šedooranžového zbarvení (matrace, nikoli hostí, i když...), která byla umně obmotána kol kovové stojny/osy s kruhovou základnou. Z vrchního poklopu bylo lze do svislé polohy umístit/vzpříčit bílé těleso připomínající záchranný kruh s nápisem DO NOT DISTURB. Pravděpodobně na představení před místo, kde přespávající host bivakuje, a to na obdobný způsob, jako bývají předsunuty áčkové stojany s nápisy CAUTION WET FLOOR, jenomže takové jsou ze zásady žluté.

George Lakoff – Mark Johnson: Metafory, kterými žijeme (Metaphors We Live By, 1980)

31.07.2022 19:10:231 tipů dát kritice tipyss

V prvom rade naozaj veľká vďaka, že si postu porotcu zhostil, a pristúpil k nemu zodpovedne, ľudský, s gráciou a vtipom. Za tento text veľká poklona, sprístupnil si nám v podstate časť seba, pre mňa veľmi zaujímavé vidieť ta v týchto polohách, v ktorých odkrývaš literárny, ale zároveň aj ľudský faktor . Prečítala som to jedným dychom, nič krásne a už vôbec múdre ma nenapadá, osobne pre mňa asi ten tvoj pohľad, ktorým sa dá dívať na text aj z iného uhla, je obohacujúci, a áno, dal mi niečo k prehodnoteniu..Takže veľká, veľká vďaka.,aj za tento text. 

Čitateliatko je božské !

 



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Pismak.cz 1997 – 2022, provozuje Dobrý spolek, pravidla Pickup lines Letní dětský tábor