Jeseň mojej mamky

Cez priesvitné roky mladosti

nakúkam do dávneho času

našiel som aj Tvoj obrázok

dievčenskú podmanivú krásu

spomienky často sprevádzajú

nevšedné príhody života 

sú v mysli hlboko uložené

bez nich prežíva iba prázdnota 

od mlada neúprosne letel čas

koža sa zmenila v pergamen

vrásky sa v tvári objavili

a začala si rátať každý deň

strácaš sa v pomalom chradnutí

jak šúveriaci lupeň kvetu

telo sa bližšie k zemi primklo

ranený strom sa klania svetu

nežnosťou obrástla si mama

pôvab a pokoj Ťa pozná po mene 

biely orgován Ti zakvitol 

 a láska v srdci našla korene  

pevne sa o mňa opri mama 

spolu si obrázok pozrieme ...