MIESTEČKO NA KOPCI, KDE SÚ KONE
Ako malá Som nemala Koňa
Ako tínejdžerka Som nemala Ani jedného koňa
Ale na strednej Som počas školského výletu Mohla oči nechať na kopci Plnom divokých koňov
S Klárou sme tam túžili No učiteľka nás nie a nie pustiť Tak sme sa na to vykašľali No nie nadlho
Hneď po návrate zo školy sme sa zhodli Že tam budúci víkend dostopujeme A skrotíme si každá jedného ryšavého tátoša
Boli sme natešené z predstavy jazdy Vesmírom
Cválať
Tak to bolo Chceli sme jazdiť vesmírom A ryšavé kone mali byť prostriedok
Vážne sme tomu verili!
Klára však zomrela dva dni pred termínom
Spolu s rodinou
Dopravná nehoda Nik neprežil
Musela to byť rana Aj mňa to skoro odradilo
Avšak nakoniec neodradilo
Mamke som povedala Že sa idem bicyklovať Bicykel som však nechala Pri lese Zamknutý o ceduľu
-- Perleť --
Potom som sa postavila k ceste A vystrčila palec, ako som to vídala vo filmoch
Bola to moja prvá skúsenosť so stopovaním A keďže som bola mladá A dalo by sa povedať, že vizuálne príjemná Nečakala som dlho a už som sa viezla
Vzala ma taká staršia teta
Dávala mi rozumy o tom Aké nebezpečné stopovanie vlastne je
Odpovedala som, že si to uvedomujem Ale nemám strach, pretože mám dobré úmysly
Keď sa opýtala aké Povedala som jej pravdu
„Idem za ryšavými koňmi. Budeme cválať vesmírom a hľadať Kláru, pretože niekde tam je nebo a ona je v ňom a my ju nájdeme!“
Potom sa opýtala, kde bývam A ja som jej zas povedala pravdu
V okamihu otočila auto A vzala ma domov Kde zo mňa otec Vytrieskal všetky sny
Už nikdy som nestopovala
Prepáč Klára |