Umieram, degradujem, každý deň. Je to otázka štatistiky.

Schrödingerova mačka v každom nádychu a je len jeden spôsob ako to zastaviť.

Úpadok je nevyhnutný, jediné čo sa dá vyňať z rovnice som ja.

Vyškrtnúť, vykrátiť, vynásobiť nulou, odstrániť uhol pohľadu.

Oči možno zostanú, aj meniaci sa svet pred nimi, ale za nimi bude prázdno.

Absencia subjektu. Život je zmena, mení konce na začiatky, štruktúru na chaos.

Čo je pre jednu reakciu odpadovým produktom pre inú bude pokladom.

Ale energia sa stráca, neubúda, stráca sa. Ako slza v pohári, jazere, mori, oceáne.

Na tvojej tvári mala takú moc, ale.. kto ju utrie teraz?