dnes si ťa vezmem za ženu

tón zvnútra

znovu sa valiaci ako zvyk

vytrháva bankovky z rúk

voda tečie a tečie

do kamenna

sa vrezáva do čela krajiny

aj Ty si tam sedel?

vtedy na brehu keď odhnívala zima

vyrazila Ti dych kamenná tvár zeme

z ktorej si sa utľapkal a vzišiel ako konope

nemá ťa kto vyfajčiť? - skús sám

vypľuješ ústa oči city všety periférie

len zmija duše ostane

večne štípavá uštipačná a hravá - uniká medzi prstami

už si všetko minul seba aj príbuzných život - a čo smrť

neodkrojíš z nej neodješ neodpiješ

je Tvoja téma na lásku o ktorej si už toľko počul

a stále si ju nedovaril  nedojedol 

nedohmatal sa jej končekov svadobnej róby