Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePokrytec
18. 07. 2002
12
0
1701
Autor
Sýkorka
alebo je to skôr úplne MIMO...
Striehnem na vety ľudí
v ktorých priznajú odvahu
vety
plné zaoblených obzorov
čo sa zriekajú roviny
utekám ponad ich horizonty
a súdim
kam ich vety dorastú
samé vetorasty,
ktorých nekonečné korene
vždy niekam vedú
do zeme a od zemí
na dosah natiahnutým dlaniam
plné zárodkov a planých plodov
vždy si odtrhnem iný
a dávam mu tvary vlastnej rozkonárenej
pravdomluvy.
vždy si odtrhnu jiný
jdu
a když uvidím cíl,
nesejdu z cesty?
možná i vítr
a sníh
a kameny
píšou verše
tak jako kvítka
a my a sny a koťátka
a víly
jen jak je přečíst
jak se vrátit do snů
do dětství
k příbuzným
skropeným letitou hlínou
i láskám, co se vdaly
a kousek srdce
ssebou vzaly
i když nepřiznáme nahlas
navždycky?
Silví...vidíš. Touto si ma tak strašne...zarmútila? Potešila? Vystrašila? Asi všetko...báseň je to skvelá. Silví...povedz mi...
Vetorasty. Pravdomluvy.
(Vždy keď píšem vo Worde, mám červenou počiarknutých toľko slov - a nie sú to až takéto diabolské novotvary.)
:o)))
Tak. A kto nie je aspoň trochu pokrytec?
húúú, táto sa mi veľmi páči, podľa mňa jedna z Tvojich najlepších - Striehnem na vety ľudí / v ktorých priznajú odvahu - paráda = (ne)pokrytecký tip :)