Tynic

keď sa smeješ

máš veľké

biele zuby

hľadám tvoj odkaz

a čakám

žiarlim na ženy

čo spia na lavičke

niekedy chcem vystúpiť z vlaku

na inej stanici

čo ak neprestúpim

pokrývam sa

bielymi závojčekmi

visia z políc

s fľašami

zavarených uhoriek

keď sa smeješ

máš veľké

biele zuby

napíš

keď čakám

na zázrak

čakám doma

než buchne výťah

čo mu vidno do šachty

v zámku zabudneš kľúče

ráno sa zobudím

a som sama

stále prikrytá perinou

počuť

dzen dobry

navečer

odkráčam znova pod perinu

alebo zhasneš rybičky

a otočíš sa

že pôjdeme spať

a keď spíš

som tam správne

ak mi to nepôjde

v tme sa dopotkýnam

k posledným dverám

ešte stále v tom istom byte