Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Neveríš

24. 09. 2002

1434

Autor

sne_žienka

Neveríš v mesačný svit,

rozprávke o Adamovi a Eve

Asi ti chýba cit,

aby si uveril, čo sa skrýva v tebe

Ako sa dá vyžiť z lásky,

veď na prežitie sú potrebné kalórie

Nerobíš si vrásky,

či po smrti ešte duša žije

Neveríš Baudelairovym ružiam,

toľkému žiaľu vyvrhnutom na papier

Neveríš vlastným ušiam,

že Líške vychádzajú slová z pier

Neveríš v nekonečnosť,

vraj všetko svoj koniec má

Láska, žiaľ i vernosť,

raz sa na prach obrátia

Keď si ma však mocnými rukami k sebe pritískaš,

pohľadom lupene z mojej duše odkrývaš,

musím veriť,

že veríš.

Bys3k

01. 05. 2003

Dát tip

pre toho, kto cíti je svet tragédiou a pre toho, kto myslí, komédiou TIP

Nikdy som neuvažovala o básniach v takýchto hlboko štylistických kontextoch. Myslela som si, že dobrá báseň sa určuje podľa toho, koľkým ľuďom sa páči. Ale zato ďakujem za kritiku, snáď na nej niečo bude. Veď sme tu od toho, aby sme sa zdokonaľovali. Dík.

Naso

08. 10. 2002

Dát tip

lásky-vrásky - ojojoj, nechcem nič vyčítať, iba že je to už toľkokrát použité slovné spojenie, že je viac ako klišé. Podobne ako aj iných tuná, by som ťa chcel upozorniť, že gramatickým rýmom (sloveso-sloveso, podst.meno-podst.meno a podobne) sa v dnešnej poetike snažíme vyhýbať. Teńdencia, ak už chceš rýmovať, je hľadať nové tvary, nové súzvučnosti... Ber to ako kamarátsku radu. Cítiť však, že si sčítaná, že uvažuješ v širšej kontextovosti. Líška indikuje Malého princa, spomínaš Baudelaira... Ináč príbeh o citovom bikozmose dvoch ľudí, ktorý je tak univerzálny a zároveň tak špecifický