Rontgenový zrak

Body and soul I am...

Vzoprela sa na dlaniach, napla sa a prikrčila.

Sedí na okraji postele. Ležím, vidím. Privykli sme na tmu.

Už ani nemusíme zažať lampičku.

Brucho sa jej pokrčilo – harmonika. Ale je ticho. Trčiace lopatky. Vlasy jej visia v strapcoch, padajú na plecia. Že by sa mala dať ostrihať mi hovorí už mesiace. Prsia sa jej pohnú a padajú. Voľné ako...ale už ich nevidím.

Natiahne si tričko a odšuchoce k dverám, tresne po vypínači. Vidím aj za stenu, pozorujem. Sadá si na kraj vane, unavená. Žmúri do zrkadla a prehrabáva si vlasy. Suchá koža, zelená s fľakmi. ( Flakóny na polici. )

Rýchlo umyje zuby, nemotorne sa otáča pod sprchou v malej vani. Zelená, klzká, mokrá, suchá. Nikdy nie celkom. Len tak hľadí pred seba, vykročí z kúpeľne do tmy.

Sedím a čakám na ten pocit, keď sa moja a cudzia zelená vráti, so zapchatým nosom. Do nízkej postele.

Zase do seba. Späť do tela. Do duše.