Vyplňovanie

V škole už zapisujú aj duchom neprítomných

a mňa zase vedia inšpirovať už iba sny

slová, slová

prišla doba nová

telo ochrnulo

a dôležité sú už len oči, aj keď sa nehýbu tiež

každý vie predsa rozoznať to ľahko zašliapnuteľné,

pohasínajúce svetielko života,

ten odlesk

všetci sú takí rozladení, v očakávaní.

žena a budúcnosť...

čo sa bude diať? kým sa staneme?

ide ma roztrhnúť

vo vysokotlakovom hrnci-dobrý materiál a obrovský komín

a v ňom pavúk-človek, pravdaže

som tým myslel jedinca, skoro seba

život je túžba a mystická radosť

z ďalšej minúty, minúta=rok... pochopte, to ten prejav!

a vraj z očí žiari tvoje pravé ja,

komunikácia, pravda,duša, svätosť, čistota, sklovec.

odlesk posledného prejavu života bytosti, čo ju v komíne vyruší

metla.

padli sme hlboko, do temnoty, do priepasti

poučenie!

slasti, strasti

rým!

   to už nie je to, čo ma strháva,

chaos, nepokoj ma vyhral

   myšlienka sa so mnou veď viete čo,

či by som sa nemal ísť

do tej nehlučnej vody pod tým

vysokým útesom trocha umyť

keď na mňa pozrie to slniečko

a zízať na mňa bude tá šírošíra krajina čo len komínom je

vnútrajškom von

už na ničom nezáleží

len aby som nespadol, že už močím z takej výšky...

naťahujem sa za šálkou kávy

hreje ma

moja záchrana pred slabosťou klam ako vše, však to milo vyzerá, tak dospelo

čo som teraz napísal čítam od začiatku...

dočítal som.

došľaka, čo sa to so mnou deje?

už sa mi aj papier (obrazovka) smeje...

táto skrúšená existencia pozorovaná a rozoberaná z dostatočného nadhľadu

je stvorená zo sľubov...

trvá to večne

nie sľub... jeho vyplňovanie

                                                                                        F.K.