Oheň

OHEŇ

Odišla si, bolo to preč a predsa ešte tak blízko,

stačilo vystrieť ruku a dotknúť sa,

ilúzie však vyhasnú za okamih.

Ako oheň rozdúchavaný našou vášňou,

ktorý horel tak jasno a rýchlo...

príliš rýchlo aby sa dal udržať.

Z plameňa zostal popol,

po ohni len hlboká rana na srdci a duši,

veľmi pomaly časom liečená.

Torzo hľadajúce iskru pre vzplanutie nového života,

ničilo každú z nich ako chladná voda,

so syčaním pary umlčujúc ich čistý úmysel.

Náhly obrat a vidina návratu živla do duše

je len ďalšou ranou však, prehlbujúcou predošlú,

od plameňa čo nechcel oheň nechať rozhorieť.

I tak ohnisko bez stratenej plápolajúcej žiary, duša bez života,

čaká ďalej s nádejou na Tvoj nežný žeravý dotyk,

ukrytý hlboko pod nánosom minulosti...