Stratila som závoj nevinnosti

Voda už začína vrieť, tak pomaly vstávam, že čaj zalejem. Stôl máme pri okne a tak sa zahľadím na zasnežené pole pred domom. Myšlienkami však idem oveľa ďalej....

Zakrývaš moje nahé telo na posteli

hľadíš plamienky v mojich očiach

odpovedáš na nevyslovené otázky

akoby si bol anjel čo ma prišiel zachrániť.

Potom pískač na čajníku spustí svoj spev, aby pripomenul realitu dňa a ja sa z diaľav vraciam a zalievam čaj. Desať minút lúhovať...čakám a s radosťou zas odbieham do krásnych diaľav kde si Ty a Tvoj čaj...

Nepoterbuješ žiadne dôkazy

stačím Ti ja samotná

piješ z mojich dlaní nevinnosti

akoby som bola pravá bohyňa

.....vyberiem sáčok čaju, snáď ešte nebude príliš silný a odnesiem šálku inam. Nepriznám sa, že som s Tebou stratila závoj nevinnosti.