Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

O chlapcovi čo lietal

Výběr: Petr_Pan
17. 05. 2003
9
0
3515
Autor
Nano

„Očíííí, očííínko, očíííí...“rozliehalo sa v byte na treťom poschodí.

 

SKVELÉ, POMYSLEL SI A PRELETEL KU SKRINI: SADOL SI ROVNO DO PRACHU NA NEJ. DLHO HO TAM NIKTO NEUTREL. SPOMENUL SI AKO VŽDY NADÁVAL KEĎ HO MAMA HNALA ZLOŽIŤ SI VECI ZO SKRINE. TROŠKU POSMUTNEL ALE POTOM SA ZNOVA SÚSTREDIL A PRELETEL NA POSTEĽ. CHA-CHÁ, NESPADOL NA POSTEĽ, ON P-R-E-L-E-T-E-L. ROZVALIL SA NA NEJ A CÍTIL SA AKO SUPERMAN, TO BUDE PARÁDA KEĎ ZAJTRA PRED ŠKOLOU POVIE CHALANOM ČAUTE A ODLETÍ, A ČO UČKY A FYZIKÁR, SA ASI POSERÚ KEĎ HO UVIDIA POLETOVAŤ NAD ŠKOLOU...

 

...Dievčatko bežalo čo mu sily stačili a schmatlo muža pri sporáku za ruku. „Očinko, poď, poď,“ detský hlások znel tak naliehavo ako vždy keď bábika nechcela jesť alebo vo videu dohrala kazeta. „Poď očinko, tam-tam,“ prstík pichal do vzduchu smerom k otvoreným dverám. „Mnoo, čo máme zas,“ muž pri sporáku nenáhlivo miešal čosi v kastróli. Vôbec nevyzeral ako človek, ktorý sa chystá vyštartovať k nejakému naliehavému problému. „Očinko, Momo je hoje, tam hoje!“ dievčatko bolo vo vytržení. Muž sa konečne otočil „Kde zas vyliezol?“ Dievčatko sa zatvárilo prekvapene: „Momo nejezol, on jetí ako vjabček.“ Muž vzal dcéru do náručia a rázne sa pobral do detskej izby „Maťo, načo jej balamútiš hlavu,“ skríkol na chlapca. „Nemáme dosť starostí?“ Tvár muža bola skôr smutná ako nahnevaná. Chlapec sa zatváril znechutene. „Úlohy máš?“ Chlapec prikývol. „Tak sa uč alebo si niečo čítaj, ale netrep hlúposti!“ Plesli dvere a chlapec osamel...

 

...NEBUDEM TU, NEBUDEM. NEMOHOL PLAKAŤ, JEDNAK BOL UŽ VEĽKÝ A JEDNAK SA MU ANI VEĽMI NECHELO. JE TO CELÉ NA FIGU. VIE LIETAŤ ALE OTCOVI TO NEUKÁŽE, JEMU NIE, NIKDY. KEBY TU BOLA MAMA ANI JEJ BY TO NEUKÁZAL ALE ASPOŇ BY TU BOLA „MAMI...“

 

„Očinko, aj maminka jetí?“ dievčatko ukladalo na stôl lyžičky. Muž na chvíľu zaváhal „Mnoo, asi ...umyla si si ruky, o chvíľu bude obed?“ Dievčatko utekalo do kúpeľne. „Očinkoooo...“ Podal jej uterák, na ktorý ešte nedočiahla. „Očinko a maminka je tam hoje?“ Muž sa zadíval na dievčatko „Mamička je v nebíčku, chrobáčik.“  Dievčatko sa zachichotalo „Ne som chjobačik, ja som Jučinka,“

 

...A MOŽNO BY HO BRAL INÁČ, KEBY MU TO LIETANIE UKÁZAL. TAK NAOZAJ. POLIETA SI NAD DVOROM, PRISTANE NA BALKÓNE ALEBO NA STROME. BUDE TO BOMBA. OTEC HO BUDE UZNÁVAŤ. VŠETCI HO BUDÚ UZNÁVAŤ. MOŽNO ANI DO ŠKOLY NEBUDE MUSIEŤ CHODIŤ. EŠTE RAZ SI TO VYSKÚŠAL SMEROM NA SESTRINU POSTEĽ. V POHODE TAM DOLETEL. ODTIAHOL ZÁCLONU A OTVORIL OKNO. VONKU BOLO PRÍJEMNE TEPLO. EŠTE SI NASADIL ŠILTOVKU A ...

 

Muž otvoril dvere a neveril vlastným očiam. Syn balancoval na parapete. „Maťoooo, preboha, Maťkooo!!!“ Chlapec sa otočil „Oci pozri“ usmial sa a odlepil sa od okna. Mužovi sa zazdalo, že chlapec chvíľu  visí vo vzduchu, to predsa nie je možné. TO NIE JE MOŽNÉ. Pomaly sa približoval k oknu. „Maťko“ šepkal bledými perami, „Martinko...“Opatrne naťahoval ruku ku chlapcovi. Chlapec posmutnel „Oci Ty mi neveríš,“ nebola to otázka bolo to konštatovanie. „Bože, NIEEEEEE.................“

 

...NIEČO HO PRUDKO SCHMATLO A STRHLO DOLE. ZĽAKOL SA AŽ HO PICHLO PRI SRDCI. NÁHLE VŠAK POCÍTIL VOĽNOSŤ. TAKÚ AKO EŠTE NIKDY. PLAVNE VYLETEL AŽ NA ÚROVEŇ TRETIEHO POSCHODIA. NECHÁPAVO POZREL NA OTCA VYKLÁŇAJÚCEHO SA Z OKNA. „OCKO, TU SOM“ POVEDAL .„OCKO, TY MA NEVIDÍŠ?“ ZRAZU POCHOPIL, ŽE TU NEMÁ MIESTO, OCKO HO NEVIDÍ, OCKO MU NEVERÍ, OCKO...

 

Dolu pred blokom sa zbiehali ľudia.

 

„MAMÍÍÍÍ....“

 


Nano
15. 09. 2005
Dát tip
Júúúú, to to letí.... Vážne som tu už dlho nebola. Tak to musím napraviť. Vďaka za kritiky, potešili.

Petr_Pan
15. 09. 2005
Dát tip
júúúú - nano - Ty ses vrátila - jsem šťastnej + těšim se na další dílka - tohle je rozhodně jedno z úplně nejvíc nejlepších tady, co jsem čet .. :-)

Petr_Pan
04. 09. 2005
Dát tip
já tohle dílko miluju úplně nejvíc - přidávám Véčko

pozorovatel
10. 08. 2004
Dát tip
Některá témata jsou už známá, ale zkombinovaný je to dobře, takže líbí. Formu nedokážu zhodnotit. Slovenská díla nečtu. Tip.

... Jednoznačně na řízek... Pěknej velkej... ale smutnej... takže řízek... (tip a avízko)

Seregil
30. 07. 2004
Dát tip
Velmi pěkné....*!

Seregil
30. 07. 2004
Dát tip
Velmi pěkné....*!

Arien
29. 07. 2004
Dát tip
Jejkote, je to vážně moc skvělé Těžko popssatelné, teď by se tu hodily akorát takové ty "***" jako že nemám slov Tak aspoň slušně poděkuju, děkuju, a děkuju aji beatrice, že mě sem nasměrovala t & n & k!

Petr_Pan
15. 07. 2004
Dát tip
Je to už dávno, co jsem to četl poprvé. Dnes, dnes mne to rozplakalo - nemám slov - mrzí mě, že jsou tady dvě kritiky za takovou dobu... Opět mezi nej + klub

yoyo
18. 05. 2003
Dát tip
moc moc smutný a krásný a tak.... *

815_0
17. 05. 2003
Dát tip
Je to nádherný - jsem moc potěšen, že jsem si to mohl přečíst jako první, i když povídky moc nečtu... Ale tohle je fantastický ! TIP - děkuju Ti za tohle dílko - pohladilo mě po dušičce - zahřálo i zamrazilo zároveň... Je to moc smutný - jako - jako Život...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru