Zlato

Zem búrok, mračien, dolín a tíšin,

cestička ďaleká, uspávanka v mori,

ruku mi daj a srdce, čo ma stíši,

do hĺbky tvojej sa celá ponorím.

Ďaleko, ďaleko, až do stredu vesmíru,

kde nie sú túžby, prosby, ani volania,

kde všetky klamstvá v riečisku sa zmyjú

a v miske váh zlaté nugety sa objavia.

Zlato nepoznané, zlato, ktoré hľadám,

zlato, ktoré nevidím pre oči nevidiace,

zlato v trhlinách, vystavené zatiaľ tmám,

zlato môjho života, zlato stále spiace.

Zlato vo svetle, ktoré tiene stína,

vidím ho vo chvíľach, keď telo spí,

neviditeľná sila, tenká ako pavučina,

je pečať, je posolstvom mojich dní.

Posolstvo so zelenou vetvičkou rána,

v malej kvapôčke farebná dúha zrosená,

je ako oltár, svätosť, nebeská manna,

nájsť ho, zomrieť, potom ožiť, znamená.