Keď mi chýbaš

Chýbaš mi, chýbaš mi, šepkám znova,

chýbaš mi, tvoje prsty, tvoje dlane,

si ako útočisko, palmový háj,

slnko vo výšinách, ľúbezná tvár.

Hľadám ťa v povetrí, v šumení vetra,

mrakoch, tvárach, čo okolo mňa chodia,

v prítmi, v slnku, v širokých údoliach,

aj v morskom príboji, v dunení vĺn,

v šumení kvapiek, v gitare strún,

aj v drobnom kvietočku, v jeho čarovných farbách,

si v jeho vôni, jemnej ako najjemnejší mach,

si svetlo vo tme, ktoré bdie nado mnou.

Si mojou túžbou, svetom, životom,

si mojim smiechom, plačom, ničotou,

brod v rieke, orgován v osamení,

iba pri tebe dobre je mi.

Si tým, čo mi chýba, čo v sebe nemám,

si moje nebesia, vzduch, slnko, voda,

večné kruhy, ktoré proti sebe stoja.

Vidím ťa v prachu, v zrnkách piesku,

v zatmení, v hromoch, v sile blesku,

si mojou búrkou a dúhou v slnku,

klenba, brána do iného sveta ...

Si obzor večnosti, ku ktorému kráčam,

si morské dno, v ktorom nohy si zmáčam.

Si to, čo vo mne clivotu vyvoláva,

smútok je ako žeravá červená láva.

iba ak povedať mám znova:

chýbaš mi ...