Priateľovi

Jadierko plodom občas sa stane,
tak je to aj ľuďom v živote dané,
že na cestách odrazu, úplne nečakane,

postretnú, zažijú zázrak, celkom nebadane.

Čo všetko by človek občas dal,
aby sa na chvíľku kráľom stal,
ale ak by nebolo na ceste priateľa,
život by stal sa iba zlým filmom bez deja.

Keď sa pozriem hore do hviezd oblohy,
vtedy pýtaš sa ma: "Máš sa? Čo robíš?"
A srdce ako nádoba plná pekných mien,
v nich chvíľa vraví mi, šepká, si blízko, viem.

Ako let motýľa, chvíľka pre spriaznenosť duší,
obláčik voľnosti, dych hudby z čarovných huslí ...
A hodiac smiech v slovách, srdcom do priestoru,
ja smejem sa a ďakujem za to, priateľu.

Si ako jemný vánok spoza tajných dvier,
vieš rozozvučať pieseň z mojich pier,
neuver mi, alebo pravdu možno ver,
je krásne, že si, vzácny priateľ.