Aj láska bolí

Mám srdce plné bolesti a lásky,

a v hlave samé otázky a otázky.

A v očiach mi pribudli nové vrásky.

A ako po búrke pšeničné klásky,

ľahnem si i ja v tichu na chladnú zem.

A budem počúvať jej jasný kľudný tlkot,

aby som pochopila bludnosť vlastných stien,

a všetko i to, čo snaží sa mi povedať smútok.

A budem sa pýtať a znova a znova,

lebo nič nie je bez vnútorného boja,

"Kde začína a končí sa život? A kde svet?"

- aká hlúpa otázka! - na tú vraj odpoveď niet.

"A láska? Prečo ju ľudia chcú a sa jej aj boja?"

- na to ti odpovie jedine vlastná duša tvoja.

"My life, my love, moja láska,

niekedy, občas si priveľmi ťažká,

tak sa pýtam: Prečo je to tak?"

- aby si našla svoj vlastný vlak,

ktorý ťa zavezie v hlboké končiny,

kde spoznáš tresty aj vlastné zločiny,

kde zmyješ ťarchu pomyselných vín,

prejdeš očistcom a splynieš s ním,

a jedného dňa zistíš náhle, zrazu,

že si už prelomila nezlomnú hrádzu,

a v poznaní, že život je hľadanie iba v sebe,

budeš ľúbiť lásku - len tú, čo je v tebe.

A ty už nebudeš, lebo nič nezostane,

iba žiar svetielok, ktoré svetom svietia

-  "Vtedy roztvorím svetu našír' svoje dlane,

a nanovo zrodím v sebe malé dieťa."