hody lukulské

pod umývadlom tvoj výpad nekončí

šuští v šatke pre slepú babu

pokračuje do uzla na temene

po mastnom perí letí

sifón cez zuby cedí

a poťažkáva široké lakte

bľabotám

nad trápením sa

ako inak

rozprestiera strecha

čľapotajúci dážď pre debila

po kolene nahejšom než achillova päta

plazia sa prosby o ranu z milosti

chlad obkladačkovej podlahy

vykosťuje menisky

volá spoza vody:

„nováčik má v sebe dav

aspoň o dvoch členoch !“

tam dolu nie je nič

len slaná vôňa kúpeľne

a moja osamelá a skúmajúca štvronožka

v záplave komfortu čo tryská z kuraciny

poddajným mäsom vedú stupaje

ku čepeľným vežiam-

                           -dych berúce výhľady !

záujmy od kuchárskeho čepca

vyššej gastronomickej spoločnosti

zvlášť keď treba nachovať

davy a aj seba