Keď nájdeš lásku

Život je rieka v nekonečnosti

a ja som iba zrnkom v sivom mori piesku.

A niekedy ma to hrozne zlostí,

že som bezmocná proti tuposti a vresku,

a ked už neviem, kam ísť mám,

a smutno je mi veľmi a strašne,

stačí, ak tvoje slová prijímam,

búrlivé výšiny, je mi tak slastne.

Jedného dňa prišiel ku mne ktosi,

bol mi tak blízky a hrozne známy,

jagal sa, skvel a v kvapkách rosy

otvoril vo mne zamknuté brány:

"Vidím, že čosi trápi srdce tvoje,

keď hľadíš vpred len silou vôle,

ale našiel som liek, aby už v duši nebola vráska,

aj ty ho nájdeš, musíš nájsť - volá sa LÁSKA."

A preto odpusť mi slová, ktoré píšem teraz,

neskrotné city víťazia nado mnou,

povedať som to chcela tak veľmi a nie raz,

vo svetle, ktore predieralo sa tmou,

ale rozum i svet boli proti mne a stále stoja,

a občas sa mi zdá, že ešte blúdim,

ale toto viem celkom, celkom jasne a bez boja,

srdce za mňa vraví: veľmi ťa ľúbim.