Strata

Bludná je cesta, po ktorej kráčam,

kamenný chodník slzou skropený,

v duši plamienok a aj ten strácam,

obzor večnosti je príliš vzdialený.

Tisíce miest už prešla som

a všade iba tiene chladné,

deň zhasol v bode mrazivom,

telo zmiera, srdce mi chradne.

Život sa zmenil v sivú pustatinu,

koráby tonú v diaľke zahmlenej,

necítim slnko, len chlad, krutú zimu,

zjazvenú bolesť z lásky stratenej.

Márnivá túžba mámenia

zrodená v cite nesmiernom,

ty tepna môjho chcenia,

zostávaš stále preludom.