O umieraní

Pod rúškom ticha svojich ciest,
zblúdivší ako anjel v zajatí,
v lampáši dotknúcom sa hviezd,
keď sa prach do prachu obráti,

vo večnom ohni hranici,
vydýchnuc v poslednom dychu,
do bielej plachty márnici,
meniac sa v kamennú pýchu,

v rozľahlom kaňone hmiel,
kde slnko je tmou v dlani,
v smrti, v ktorej život sa chvie
vo vetre širokých plání ...

... V nebeskej klenbe oblohe
je večnosť sviečkou na oltár.

Strhne reťaze v porobe.
Život si k svetlu zloží tvár.