O bolesti ...

V úderoch času je bolesť živá,
železná smrť prikovaná v tele,
bunky napnuté ako tetiva,
vedomie väznené v ľudskej cele.

Bolesť je hurikán, divý vietor,
výkrik do ticha, nebo sa chveje,
pre plač a slzy už miesta nieto,
kopije sú smrtiace ortiele.

Bolesť je plameň, sťahuje k sebe,
príval vzlykov, čo z hrude vyplával,
opičí úškrn a telo v biede,
krvavý ručník v mdlobe zamával.

V úderoch dýcha srdcová tepna,
výbuch smútku v prívale ťažkých vĺn,
morské dno, očitý svedok temna,
zatmenie slnka a mesiaca spln.

Čierne sú mraky, otázky, tiene,
klokot bezbrehých myšlienok, prúd,
odpoveď bolestí trpiace pre ne,
kamenná hrobka na posledný súd.

Život steká z pretrhnutej hrádze,
strach v očiach len vidinu poláskal,
komíny chrlia prach, štípu sadze,
pevné základy, teraz hora skál.

Ohnúc chrbát v sebe sa objímam,
chrániac tvár v dopade citov,
pred krížom kľačiac starý kríž snímam,
- bránu pekla prežitých životov.