zamilovaný bezdomovec

stvorený z blata a bolesti

hľadám ostatnú farebnú guľku a snažím sa trafiť

Ti do okna a zobudiť Ťa a poprosiť či mi nepodáš deku a pohár teplej vody stačí ak omočíš pery v pohári namiesto sladenia

stačí ak uvidím aspoň Tvoj tieň na stene nemusíš sa ukazovať

som prišiel v daždi premočené sny a hlava rozstrieľaná otázkami odpovede sa stratili cestou sem kde čakám pod čiernym oknom

a tam v ornamentoch závesov hľadáš formy pre ďalšie milovanie a vzývaš lásku ktorá tak nerada čaká v rade na víno sama sa pije

osamelá na schodišti kde nefunguje zvonček

čakám aspoň na Tvoj tieň zapálim si od neho cigaretu a v dyme

sa prešmyknem k Tebe do teplého príbytku kde by som si tak rád odložil svoje otázky Teba mal ako odpoveď už sa nič nepýtam len sa držme skladajme sa jeden druhému po korunke

aby sme mali každý deň na kvety