Zo Zrkadiel

Zase strúhaš, z šikma do skielbledé tváre, vráskou kľudu. Mraziace chodcov, ktorým povie,že túžby rastú, na rázcestí -zaprašených, slepých ciest. Lemovaných, plytkým hrobomstratených vecí, po odlive. Medzi ktorých brehmi čítašz cudzích kníh o tom kto si,z vypršaných venovaní.