Písmák Okno...
Vokne stojí postavanocou skrytá zostávavlabyrinte okienje to veľký neznámaHustý záves odkrývapresne na mňa zakývamuž či žena. včom tá pravda spočívaNervozita narastástrachom machom obrastáaje ztohozáležitosť neistáKto znás dvoch sa viac bojístrach sa sám nezahojímusím poznaťkto vokne to tam stojíBaterkou si posvietimoko koknu priložím„Ukáž mi tvár. “Na postavu zakričímVlúči svetla mihne saatak lepšie prizriem sazmeravel somveď sám seba vidím saNebojím sa tebaneboj sa ma tedaveď aj jauž nebojím sa seba
Tvoj sudca
Kto ti chce kázať jak máš žiť.
Kto ti chce kázať čím máš byť.
Prstom mi ukáž kto to je
kto teba neakceptuje
Ja počkám...
Ja počkám až sa Zem zastaví
aty nepôjdeš ďalej
aja vchalúpke malej
náš spoločný domov postavím
Zajačik nesmelý...
Po lúke apo poli
skáče zajko nesmelý
zajačice naháňa
potom spí až do rána
Povedz mi dôvod..
Povedz mi dôvod prečo stebou žiť.
Povedz mi dôvod prečo neodísť.
Do hlavy ostrá bolesť savnorí
kruté svetlo zatemňuje zrak
Láska, nenechaj ma...
Láska, nenechaj ma nad priepasťou
buď so mnou, vylieč náplasťou
rany moje, krvavé azanesené
bozkom vyčisti srdce poranené