Roky

Roky plynú. Plynú ako rieka. Niekedy sa stočia, obmyjú korytá, spoja sa a vytvoria meandre. To sú tie zážitky, ktoré sa vracajú vždy znova a znova.

17. 01. 2009
0
1
528
MIMO

Stačí keď mi chýbaš

Je to zelené, lebo zelená u mňa vyvoláva pokoj. Je to ako tmavá noc, keď pri odchode z domu na ulici zhasne pouličné osvetlenie. Keď vonku začne byť zima a zostanem prekvapený, že takáto zima vôbec existuje. Je to ako keď fúka silný severný vietor, stromy potichu pukajú a vy si uvedomujete, že stromy sú len obyčajný kompozitný materiál.

31. 10. 2006
0
0
814
Ostatní nezařaditelné

Vsetkym ludom, ktori to stale myslia vazne

Chodime po ulici, dychame ten isty vzduch, pozerame sa na ten isty svet, vidime kazde rano ten isty vychod slnka, ale predsa sa najdu ludia ktorym to nestaci. Zijeme vsetci na tej istej planete, v tom istom vesmire, ale niektorym to predsa nestaci. Vytvaraju si okolo seba iny vesmir, vesmir v ktorom sa zabudlo na to aka je ta prava ludska tvar. Prava ludska tvar nepotrebuje mat pred sebou vyraz, ktory sa nicoho nedotkne, ludska tvar sa ma dotykat vsetkeho ako sa dotyka slniecko kazde rano povrchu planety.

09. 05. 2005
0
0
928
Ostatní nezařaditelné

Mamina

Mamina ruka
pohľadí a stisne
niekedy silno aniekedy jemne.
Mamina rada

26. 04. 2005
0
0
947
Volné verše

Fyzika v poezii II

Reynoldsovo cislo vravi
ci je tok tak trosku dravy.
S kazdej strany pocuvam ,
ako stale,

20. 04. 2005
1
0
1064
Volné verše

Fyzika v poézii?

Ktože ma to volá.
Vektorový potenciál magnetického poľa.
Ktože mi to hrá na city.
Tok vektora intenzity.

25. 01. 2005
3
0
2162
Volné verše

Nekonečný kruh

Kráčam mestom
lesom domov.
Stretnem ludí,
celkom takých ako ja a ty,

25. 01. 2005
1
0
1043
Volné verše
Nahoru