Písmák Balada o jesennom slniečku
Poézia v čase postmoderny
Pokloníš sa rýchlo
modly miznú
ďalšie, ďalšie
zaberú im miesto.
E. A. P.
Na stĺpe si sedí Krá,
jeho reč je záhadná,
obraciam sa,pozerám sa,zakrádam sa.
Šuchot krídel hádať dá,
xxx
Nad pagodou
hora plachtí na džunke.
Vo vetre spieva zvon:
klam klam klam.
Čas
Oblúky kĺbov,
stĺpy článkov
v tichom zopnutí
modliacej sa zbožnosti
Ihrisko detstva
Do pedálov čas zaberá,
počuť chichot,
to šumia topole.
Vetry krúžia v kruhu
Z mosta
Slnko chytá sieťkou lúčov
motýle kvetov
alebo si po hladine
píše zlatými písmenami
Káva s dvoma cukrami
Prahol som po nej,
jej čierne horúce telo hore bez
zahorklo mi v ústach.
No až keď sme zostúpili spolu
Balada o jesennom slniečku
Jesenné slniečko,kde si.
Jesenné slniečko,hrej.
Jesenné slniečko,ty ma desíš.
Jesenné slniečko,kde si.
xxx
Guľôčky papiera
z lásky si načieram
útekom počmáraným.
Niečo si pamätám