Správa o prázdnych vreckách

Prečítaj všetky moje obrázky z kožeA ponor ma do nich(Ne)utop ma v mojich vlastných myšlienkachVynorím sa bez dychu a s očistenou dušouA potom. podám správu o vyblednutej krajine za hranicami dneška. Nestíham im rozumieťSnáď ty pochopíš. Pochopenie sa míňaZ ľudských vreciekA mne zostali len vlastné vrecká preplnené spoveďamiStretávam ľudía obchádzam ich.

Stále ťa držím kúsok nad zemou

Možno neveríš
Stále však cítim.
. váhu slov
. hĺbku modlitby

a musím?

Spálené myšlienky
Vprázdnej hlave
Narážajú do stien ako hmyz napustený psychedelikami
Trochu to počuť

Šepkanie v čaji

Rozprávka bez konca

Kruté úniky v neprestajných nepohyblivých kruhoch. Ja uprostred nich.
Celou dušou sa vžívam do brutálnych výkrikov okoloidúcej nehy. Pazúrmi sa zabáram do tvojej hrude.

Blázon

Miluješ a strácaš V tme nič nevidíš Blázon sa prechádza po zábradlí Kradne inšpiráciu Odviniem pred tebou celú dušu, ak budeš chcieť. Bez rozmyslu skočím, skočím. . ale nespadnem.

Čierno-biela ilúzia

Čierno-biela ilúzia
Nadobúda na intenzite
Dostáva moje krehké „ja“
Odišlo celkom potichu.

Sto rokov samoty

(Ospravedlňujem sa váženému pánovi Márquezovi za prepožičanie názvu =))Čiesi oči svietia v tmeKvet vo flaši už vypil všetku voduHodiny na veži dávno zastaliA čas prestal existovaťTak ako si prestal existovať ty. Čiasi tvár sa prihovára z tmyBludy, ktorým nerozumiemA nechcem rozumieťV pekle majú isto dnes voľnoNebojím sa, veď čakám iba na teba. Čiasi ruka sa načahuje v tmeNech si šmátra, beštia. Všetko som skryla len pre tebaVytrhla som z hrude kus bezduchej hmoty, ktorá už sto rokov nebila na poplach.

Zabi (ten zvlástny pocit)..!

Farebné motýle poletujúce v žalúdkuZvláštny pocit. že sú iba moje. Jemne šteklia a vnášajú farby do života. Zbláznim sa, zbláznim.

S chladnou hlavou

Chrbtom sa vnáram do mäkkej trávy a plnými dúškami nasávam svieži vlhký vzduch. Vnímam ako každá moja bunka dychtivo otvára póry a púšťa ho dnu. Slnečný lúč ma prenikol snáď až do špiku kosti a zohrial vysilené, citom zmárané telo. Aspoň na moment nechcem nič cítiť.

Biely had v prášku

Biely had sa ovíja okolo tvojho krkuako nenápadný konár striehnuceho tisu. Spočiatku si mal rád jeho pohľadenie v osamelej chvíli. i rozkoš, ktorú pôsobil. Avšak ty chceš slobodu a biely had to nevydrží.

Malé dievčatko

Bezvýznamná. Malé dievčatko s vrkočmi a širokým úsmevom. Už ho viac nehľadajte. Všetci sa pýtate, kam sa stratila.

Báseň napustená sentimentom

Vraj nadišiel čas povedať:"Zbohom. "A nič. Len jednoduché nekončiace "zbohom". Dívam sa za tebou,ako kráčas vlastnou záhradou temných ruží.

Biedna ilúzia klamu

Niekedy si pripadám taká trápna. Naivné dievčatko, tak nevinne pôsobiace, ktoré sa potrebuje o všetkom rozprávať, vždy sa o niekoho opierať. No ten "niekto" tu nikdy nie je. Načo sa o tom, do pekla, potrebujem baviť.