Písmák na verande
tak navecer sa cas zastavi. clovek si zrata zivoty, co mu ostali. zrata ich, azda v no nadej zahoria to slnko pomaly zapadne za hory.
na stanici
mencestrova bundicka a kvietkovane saticky. lava-prava striedaju sa kanady po studenej kolaji. pokojne dievca im noti stare pesnicky, vietor jej viri havranie vlasy v tom zvlastnom pokoji. konci sa piatok a zacina sobotaona caka svoje vikendove stastie.
o konci rozkose
studene steny, jedna postel a- my. v sere usvitu steklim ta riasami. v noci sme preliali ohen a krv,o chvilu slnko vyjde, ja vstala som prva stastna, ze predbehla som svetlo,este neviem, ze tych, co stastie stretlo,nebo dnes naveky pretlo.
smutna basnicka
aka je basen krasna, ked je smutna. krasna, ako jej autorka v bielych pavucinkach. co to tu hra, gitara,ci lutna. ledva ju pocujem, taka je tichulinka.