Jaskyňa 5/5 - Epilóg

Chlad, je mi strašná zima, Orim cítil ako sa jeho telo chveje a márne sa snaží produkovať životodarné teplo.
Ťap, ťap, ťap, ozvalo sa mu niekde za hlavou.
Tak takto plynie život, ako kvapky vody.
Ťap, ťap, kontrovala voda jeho myšlienkam.

29. 08. 2006
0
0
564
Próza na pokračování

Jaskyňa 4/5

To všetko mu teraz prebleslo hlavou, keď jemne zvieral mladú a krehkú ženu v náručí. Ariam mu nikdy neprezradila, čo videla za jeho chrbtom vychádzať z jaskyne. A on sa jej nato nikdy nepýtal, lebo nechcel jatriť jej prežité zdesenie.
Vzala ho pod pazuchu a vydali sa spolu úzkou uličkou do centra obce.

24. 08. 2006
1
0
857
Próza na pokračování

Jaskyňa 3/5

Dav osadníkov sa už zhromaždil v strede obce pred náčelníkovým domom. Malé námestie bolo provizórne ohradené od prívodných uličiek a pri každom vchode stála dvojica strážcov, ktorá kontrolovala vstupujúcich. Povolaní na zhromaždenie boli všetci, okrem detí do desať rokov. Orim, predtým ako sa vybral za hlasom Kinsáhlovho trúbenia, vykročil do malej tmavej uličky.

21. 08. 2006
0
0
645
Próza na pokračování

Jaskyňa 2/5

Ranné lúčehrejivého slnka sa dotýkali ešte čiastočne snehom prikrytých vrchov a hlbokých dolín. Potoky a horské riavy búrlivo žblnkotali a zurčali, odvádzajúc množstvá vody z roztopeného snehu. Krajinou sa ozývalo prvé trilkovanie vtákov, ktorí takoslavovali príchod jari. Všetko bolo tak plné života a nádeje - nádeje na lepší zajtrajšok.

17. 08. 2006
0
0
691
Próza na pokračování

Jaskyňa 1/5 (prológ)

Hmla, siváhmla, všade navôkol. Je jej nekonečné more. Miestami v nej vzbĺknu bodové ostrovčeky krvavých zábleskov. Zadunia, ale len na chvíľu, aby sa potom opäť všetko ponorilo do hrozivo hlbokého ticha.

14. 08. 2006
0
0
703
Próza na pokračování

Cesta, alebo ako som sa dostal do depa...

Piatkový, jesenný podvečer rozprestrel svoje sychravé ramená ponad hlavnú autobusovú stanicu, kde som už dobré dve hodiny čakal na príchod autobusového spoja, ktorý ma mal po dlhom čase odviezť niekoľko stoviek kilometrov späť do rodného mesta.
Ešte dobre, že som prišiel tak skoro, som asi dvadsiaty odzadu a štyridsiaty odpredu, premýšlal som, v autobuse je 48 miest na sedenie, to by malo stačiť. Rozhliadol sa vôkol, hm starých ľudí nie je veľa, takže hádam budem sedieť.
Pozrel som sa na hodinky, no sklíčko na ciferníku bolo pohladené večerným mrazíkom a úplne nečitateľné.

08. 08. 2006
4
0
1148
Povídky
Nahoru