Písmák vietor životom
radosť a smútok, dve misky váhmilión sklamaní v tisícoch snáhláska a nenávisť, dve cesty človekažiadnu nezabiješ, každá je odvekáskromnosť a pýcha, dve sestry protikladovjedna je nepoznaná, druhá má na hrudi hadovpravda a lož, dve strany vojnysi hlupák ak si myslíš, že sú to len pojmy.
Tam
Moje oči. Moje oči hľadeli niekam do neznáma. Hľadeli na teba. Nie.
Pobláznený
plameň vody srší dňomobloha bdie pod stolomježkovia vo váze vädnútvoje líca slnkom blednútráva rastie hore bruchomja pretekám tvojim uchomtouto úvahou sa kymácamlesk zo zrkadla vytrácamoči kradnú v mene svojho majitelabúrka z mäsa a kostí nespoznáva spasiteľaa lavína fatamorgán čaka ma za dveramitieň samotnej Afrodity zakráda sa peramičo iné však môže písat človek žijúci o vode a chlebekeď zvyšky svojho rozumu zanechal on pri tebe.