Písmák lovefood
všetko do bodu: .
- je film opriekopách pri železnici
aopomaly rotujúcich horách svetla vdiaľke;
- je pohyb jazyka, vysúvaného, aby ochutnal
päť stupňov analýzy
1 oko sveta prižmuruje zneviditeľnené dno
zktorého budú na rohovku
vyzdvihnuté hrste materiálu
atie sa rozrastú na zákalové kontinenty
0508 – 0708 (hranice, cesty, príbeh tohto víkendu)
myšlienka na nehu sa zvažuje
po príkrej stráni, krozhraniu biotopov
som osudovo neschopný zastaviť sa vteréne,
pred očami vínne svetlo dopoludnia, za nohami požiar
xxx19
tŕnité laná, azimuty vzťahov.
dusia ma: liany ukotvené mnou.
milujem vás až to cíti ako nenávisť.
praví sú tí s ktorými sa nahneš
cremaster 5
bolo to jej zlato, anjeli, fresky,
márnivá nádhera opery, v ktorej zostala
(predurčene) sama: Jej Majestát Bolesť.
a ešte pred (imaginárnym) pádom
Vtáčí brat a Vtáčia sestra
mám havranie srdce
a ty oči orla
vidíš cez zrkadlá slov
na kovové ryby smútku
Sústavy
kopytá konských stád
čierneho pána nenávisti
na mojom nebi
snívajúcom (objatie ktoré mi nikto nezoberie)
Obrnené viečka
ak mi dovolíš spievať ti za obrnené viečka tvoje unavené stráže
rozkvitneme si do sŕdc
(ako pulzujúce lúky-lúče kde každá rastlina bude kvapka svetla)
z kyslíku našich hanblivých hrdiel
Svieža póza úprimnosti / Exteriér mŕtvoly
SVIEŽA PÓZA ÚPRIMNOSTI
o otvorenie oka vzdialený sebe
moja tvár pod tvojou rukou
roz-o-tvára sa ako tráva:
Okolo temno
muž a žena vo mne sa nikdy neobjímu:
každý si vyplazil|letom-prerazil vlastné lanie chodníčky
od|do môjho srdca
visí medzi nimi: maľované papierové slnko: falošná žiara: nevidia na seba
Hladká hlina
HLADKÁ HLINA
v meste sipiacom pod prikrývkou z pier mŕtvol
vo svete hlboko vychýlenom zo seba
(tvár bez mimiky stlačená tichom prepadnutá do prázdna)
afrika, my a iné životy
čierne ruky
od popola od moru
ako labutí milenci
do lásky zakliesnení
Sekundárna potreba
Rieka sa v koryte stavia na zadné. Nežne erdží.
Šupinaté mosty horizontálne tečú.
Hmla sychravo dýcha.
Neakcentované otázky
je duša vibrácie vo zvonoch
je niekto v tienistých vilách skrýva sa za zákalmi záclon
je niekto za dymovou clonou očí ako močiarnych bludičiek ako sviečok odviatych
zimničnou antropometerológiou
Stopový prvok Ž
V šere za stisnutými peroletami zastrčených predmestských bungalovov
Medzi ľadovými pohoriami zubov a v teplom ružoví ďa-snových úžľabov
Na perleťovom obradnom no-ži aztéckeho kňaza
Vo vriacich islandských prameňoch orosených špičkách časopriestoro-ihiel
Hyperborea
pod popukanou škrupokožou krýh
unášanie prúdom: čiastočka
jemná drobná ľahká
(dotyk priehľadných rýb s nemrznúcou krvou)
XXX14 (Kostený motýľ)
keď na mňa budú volať
hviezda s trpkou vráskou okolo úst-orbitálu vychýlená zo svojho obehu
zo svojho letového plánu
už nikdy nezastanem
Soboty (Chvíľková báseň)
I.
Mesiac stiekol ako
tisíc riek po našej kovovej streche.
Okolo domu chrámové tiene. Lapám.
XXX10
v tejto básni schúlený
ako ťarchavé zviera v jaskyni:
tepložlté lúče prenikajú zvonka,
víria kožúšky prachu, nútia k mih(r)otu očí,
XXX13
chodí za mnou v noci
do mojej izby do mojej postele ach v noci
priesvitnými zubami
bdie nad kolískou môjho hrdla
B.
vyšívaš veľké červené srdce na zasneženú púšť
lebo tomu veríš
zášklbmi prstov mi z matérie tmy
modeluješ zrkadlovú protitvár
Daj
Zničiť tento svet.
Kričaním roztrhnúť kontinenty
- obal púčika Zeme.
Potom oblaky.