Písmák Hra o život
deň zdá sa ako každý iný
a predsa bude vpamäti
dosvedčí svojim znamenaním
že život sa tu vytratí
Vstávaj
pijem kávu
zmysly sa rána nedožili
zbieram tu všade navôkol
franforce vôle
Nezhoríme
Prudko horľavá
Prehrievaš môj svet
Svetlica v temnotách
Rozbuška v absolútne
Zubatá
Zlomila si zubatá
Na kameni kosu
Nemôže nás offnúť
Smejeme sa znej
Zbabelosť
Zbabelosť je osedlať koňa úteku
Odoprieť vsebe večnosť odvekú
Pravdu nehľadať, neveriť vňu
Báť sa vykročiť knovému dňu.
Na slnku
Pramienok vlasov padol ti do oka
Vdychuješ vôňu kvetov
Slnko dalo si dúšok zpotoka
Chutnalo vody tisícky svetov
Pravda
Videl som pravdu amal som znej radosť
Ostatní smiali sa nevidíš, však krič
Hodil som skalou amal som to za dosť
Avtedy som zistil, že nevidím nič
Bojuj!
polepšené zlozvyky
ideš im tvrdo po krkoch
sekáš hlava nehlava
slabnúce vúprkoch
Časopriestorové au
Hodinové závažia si povedali dosť
Vyťažili zchvíľkovej nepozornosti
Amožno iba pre radosť
Odľahčili situáciu
A inak by to nešlo?
Preruším TV mosty
Odpojím rozsiahly internet
Zahodím mobil na večnosť
Funkčne, že nebol prostý
K duši
Uprostred hrude srdce divo búši
Hluchý som bol, počul len Buch, Buch
Hľadal som cestu, čo mieri kduši
Zďaleka zavial sviežejší vzduch
Schody do neba
Poď smelo kráčať, letieť si knebu
Ničoho neboj sa, zvládneme cestu
Vykročme už dnes, pôjdeme vpredu
Zájdeme aspoň ksvätému mestu
Navždy s tebou
ľahučky paraván
prázdno naveky
deliaci
všetko povedané
A predsa bolí...
Srdce si mi vyplakala do dlane
Soľ sĺz ako biela krajka smútku pálila ma na duši
Plačeš.
Bola si soľou môjho života,
Tá myšlienka mi nedá pokoj
čriedu baránkov
bez dychu
hnali havrany
slnko v objatí
Jednota
Som zrnko malé vo víre času
Ostatné zrnká „My“ pri zrode hviezd
Plynutia malátnosť, tvoríme masu
Iskrivosť života i prázdnotu hniezd
Na cestách...
Prázdne sú slová
Myšlienka tichá je
Múdrosti štipku v nich
Azda nenájde