Písmák Je sen
dnes nie pretože slnko vyrýva do očí únavupretože sú silnejšie mocnostinež ja sám proti skalámpretože zrejú hrušky na polipre toto dnes niednes nieraz uvidíš na oblohe jastrabaako letí a máva tebe v augustových poliachkeď vietor ti prináša vôňu severua pavučinu utkanú v lúčoch slnkadnes teda niepre toto všetko sa to neoplatído slnka triafať slepé kamenea prepletať nohami pred hypáčomdnes budem snívať so zatvorenýmiočami zlatom vyšívané sny.
Ako sa maľuje dážď
si sadol smútok strapatý pod stroma hral na píšťalu z brezového drevasadol si do roztečeného obzorua čierny plášť otočil k dažďua farby sa roztekali po plátnetakto sa maľuje dážďsmútkom a slzamia štetcom z konskej hrivysadol som si pod strom tieža smútok zmizolostal len obraz pred mojimifarebnými očami.