návrat do minulosti

Ráno s doprovodom hlasného vyzváňania, ktorý vydával ten malý budík, sa pre Any začalo ako mnohokrát predtým. Pri nervóznom postávani pred šatníkom sa jej chcelo kričať ako typickej ženskej v tom mužskom slovníku: Nemám čo na seba. Chce byť dnes v červenom ako vášnivá, alebo v ružovom ako romantická. Alebo sa hodí do čierneho a bude si celý deň púšťať smutné skladby.

19. 11. 2007
0
1
429
Próza na pokračování

piatok poobede

V kancelárii bolo ticho a iba svetlo naznačovalo zmienku o tom že tam niekto ešte pracuje. Any síce nepracovala, ale jej myseľ bola zaťažená dostatočne nato, aby tupo hľadela do monitora a snažila sa rozmýšľať. Rozmýšľať o účtovníctve, čo a kde a pod akým kodom napísať. Buchli vonkajšie dvere a vzápätí sa rozleteli aj dvere jej kancelárie.

16. 11. 2007
0
0
422
Próza na pokračování

Naozaj stačí tak málo

Po konečnom makeupe, svlasmi pevne zviazanými vdievčenskom vrkoči, vteplom kabáte avteplých čižmičkách asi na 5 cm opätkoch jej už zastavovalo červené malé autíčko avňom príjemný aneustále usmiaty chlapec zokolia.

Ahoj zase si zaspala.

01. 10. 2007
0
1
432
Próza na pokračování

pokračovanie

Any vten deň opäť súsmevom na perách spomínala na časy, keď nezvládala svoju finančnú situáciu avlastne ani prácu ašéfka ju až sprekvapujúcou zlosťou predvolala na vážny rozhovor do svojej kancelárie.

Any, chcem sa opýtať askúste mi úprimne odpovedať, baví Vás vôbec táto práca.

01. 10. 2007
0
0
455
Próza na pokračování

čas na zmenu

Čas na zmenu
Bolo ráno a budík zvonil už 8. krát a telo až po krk zahalené v perinách nehybne ležalo a márne dúfalo, že ten odporný zvuk raz prestane a bude sa ďalej odvíjať ten krásny sen, čo sa ešte chvíľočku zdalo realitou. Lenže ten zvuk nestíchol a Any celým menom Anastázia sa rozhodla konečne vstať a medvedím krokom odkráčala do kúpelne vedľa jej malej detskej izbya začala robiť všetky tie ranné procedúry na takzvané skrášlenie pre odchod do práce. Úplne precitnutie nastalo až po návale studenej vody na jemnú pleť a zápästia rúk a v zrkadle sa objavila unavená tvár celkom peknej ženy, ktorá našpúlila svoje plné pery a pomyslela si: "jednoduché to nebude, ale keď sa poponáhľam takz teba vykúzlim človeka" a sama pre seba sa nad tým zasmiala, že také srandičky rozpráva aj chlapom, aby ich rozosmiala a väčšinou jej to vychádza.

30. 09. 2007
0
1
419
Próza na pokračování
Nahoru