Písmák (Ne)zaradená v archívoch
Možno si zarábam na prúsery
krivím sa v kútoch kníhkupectiev
a vôňu si zarábam do pohárov
(OZNAČENÁ)
Pálim sviečky za nás
Zdá sa že to začalo
horúcim čajom robím krúžky do vzduchu
a vôňa vanilky stáva sa rituálom
pred spaním
Keď umieraš sám
Niekto si ma posadil na kolená
a povedal, že mám čakať
.
.
Dnes som triezva
mená v jazvách väčšinou neodradia
aj keď hlúposťou sa vždy trošku prehĺbia
a keď sa tváriš stratene na mieste
nájde sa nová tvár
recyklácia a naše odrazy v zrkadle
strieľame si samotou
a nie vždy sa viem uhnúť
už veľmi dlho sa vysmievam
svojim schopnostiam
Nezabúdam polievať náš kvet
Ráno
chodníky mokré ako moje líca
skoro každú noc
a ja si oblečiem žlté tričko
Keď moje svetlá občas zhasnú
Horúca káva. milujem jej vôňu, pripomína mi moje roky na internáte. Tam káva tiekla prúdom, učenie sa stávalo kávovým rituálom, bezsennými nocami, hľadením si z jedných rozšírených zreničiek do druhých. Dnes som úplne niekde inde.
Rutina
1) prázdny byt
vyprchali bublinky
asi stratili trpezlivosť
s mojou trpezlivosťou
prednostné miesto
cítim tu slanosť výsmechu
keď schádzam po špičkách
(každú noc. )
zavrieť ti dvierka od chladničky
komplexy
cestovateľský sen
hneď vedľa plánu na chudnutie
vravíš, že sa už nechceš vyhýbať povinnostiam
a snažíš sa ma omráčiť svojou
Je plastové srdce dostatočná náhrada?
aké je to keď sa na človeka zabudne.
a ty od premáhaného súcitu
do každej vázy pridáš poldeci vodky
aké je to keď znenávidíš človeka ktorého si miloval.
Plné ústa orgazmu
búrky zachvenia cez moje paže
veríš že láska je väčšia ako svetelná rýchlosť
prijímaš rukami moju márnotratnosť
a nedávaš sa zmiasť mojimi výbuchmi
1.1.2011
strážila si
svoje znamienka
akoby včerajšok nikdy ani neexistoval
a pritom vždy vedela
podvodník
reklamná prestávka
uprostred programu
obe ruky za chrbtom
a kratší moment
aby som už viac nemusela čakať
Akoby som ani nebola.
Píšeš nemé príbehy do noci
ako gýčový básnik.
Láska, láska, láska.
ranný pohľad do zrkadla
Studňovitý pohľad
až viac
nezakryje
tŕne myšlienok.
k tebe a ešte ďalej
celý svet sa
začal krútiť
opačným smerom
sme zakliatí
--Búrka--
Zastri nebo svojimi myšlienkami
Aj tak už dnes nik nevidí na hviezdy
Ľudia zahľadení do seba
Nevidíme už symboly.
--Na konci sveta--
Stratilo zmysel
Ďalej hľadať koniec sveta
Kúsok po kúsku
Niesť svoje nohy
Prasknuté zrkadlo
Raz to možno prebolí
Povedal mi so slzami vočiach
Strach ahnev
Kolujúc mi vžilách.
--Dospievanie--
Aj tak si ho každý nájde sámzáhradného trpaslíka svojho vnútrasentimentali tu trhajúcu žilygýčový kvet čo nepatrí k stonke. Presvedči l si ma o našej harmóniíkaždý sa to raz dozvieuž nemusím vymýšľať výhovorkyskladať básne prasknutých bublín. Slnečné svetlo dozrelo včasna to aby som sa vyparila z mokrejpostelezah odila vrecko sľubovzanechala teplú rodičovskú náruč.
Prepáč
Odpusť, že som pred tým nezatvorila oči. Odpusť, že som sa nedokázala rozlúčiť. Odpusť, že som neodišla v ten deň včas. Odpusť, že som neverila v to krásne v nás.
Nočné tajomstvá
Hlúpe a primitívne predstavy o živote,čoskoro už len zanikajúci plač,trendy života v malichernej móde,politické spory a bulvárna tlač. Toto som si zaslúžila. Posmešky z nemých tvári v televízoroch,čo všetko musíme spraviť,bezchybné obleky na bezchybných mužoch,ľudia už viac nechcú poľaviť. Svet poháňaný rýchlosťou času,tiene ľudí hľadajúcich šťastie,potom už len ticho veľkého nárazua malichernosť to krásne nakoniec zmetie.
--O MNE A O TEBE--
Som smrteľné dieťa jari,nekonečnosť obklopujúca moje prehnité telo,po kúskoch vnikajúc mi pod kožuovláda moje zmysly. Som motýľ vylietajúciz kukly,potrhané krídla nádejea tá strašná túžba po nehezápasia v mojej duši. Temnota mi zakalila oči,strach z budúcnosti ma ovládol,nekonečný bojovník nocipremohol ma a dostal sa k moci. Moja duša je vdovapožierajúca moje myšlienky.
--DÁVKA SMRTI--
Neznášam tú VEC, ktorá ničí životy,neznášam ľudí, ktorým nezaleží na ľudskom bytí,neznášam tie oči bez lesku,tá VEC z teba spraví trosku. V depresiach upadáš do spánku,a ona ako v hmlistom vánku,omámila tvoju dušu, zabila tvoju krásua ty si sa už neprebudil.
--NECHCEM UŽ ČAKAŤ--
Pozerať na tvoj odvrátený chrbát láskya namýšlať si, že je všetko v poriadku,staviať sa na hlavu pre tvoje nálady,vyznať sa v tom citovom zmätku. Znova si ma umlčalfalošným tónom na mojom tele,znova si mi potvrdilnikdy nič nebolo a nič nie je. Zbaliť kufre zamlčaných otázok,pohladiť prázdne stránky života,premrhaná chvíle plné vrásokaká neskutočna clivota. Sebaľútosť.
--POPOLUŚKA--
Valčík, čo nikdy nemal skončiť,ples u neznámeho,namiesto šiat lupienky ružía namiesto ruže šíp. Hra orchestra,opijajúca melódia,šialenec dirigujúci rytmusa zrazu ticho. Nemé ústa povedali všetko za nás,stratila som aj posledný lupienok,nahá stojím pred súdom,. súdom bielych jednorožcov.
Nesmrteľná
Chcela si ma dostať.
Strať sa.
Náruč sladkých slov,
5 nezdolateľných písmen
Chyba
Čierny havran hľadajúci pochopenie,vášeň, čo stratila zmysel,nik mu nedal návod na lietanie,myslel si, že láska je len výmysel. Ja som bola pripravená bojovať,no ty si to vzdal,ja som chcela kričať,ty si sa len nemo usmial. Zabudol si, čo sme si sľúbili. Zavrhol si meno obete,zabával si sa na nevinnom úletea znova si si poranil krídla.
Ty
Utierala som ti slzy, keď si plakal,držala som ťa za ruku, keď si kričal,počúvala tvoje spovede. Tie slová ma zraňovali,rany utrpemia chlapca,ktorý nemal právo sa takto správať. Nemal si právo plakať,nemohol si kričať,mal si právo milovať,milovať bytosti,ktoré by sa obetovali za tvoje šťastie.
Hlupák
Som otrokom vlastného tela,nemyslím, že mi pomôžeš,tak dávno som ti vravela, že milovať ma môžeš. Viem, nezmením sa,navždy budem nenávidieť,no ja viem,že raz budeš pravdu vidieť. Milujem ťa, až mi je z toho blbo,nenájdeme my riešenie,vezmi si ma namiesto toho,kým o nás nik nevie.
Koniec?
Povedal si mi, že môžem lietať,chcela som lietať s tebou,povedal si mi, že môžem milovať,no milovaná som chcela byť tebou. Stratila som záujem o život,ty si mi v tom nezabránil,stála som nad priepasťoua ty si ma do nej nemilosrdne sotil. Zranená a zúfalá padám dolu. je mi dobre.
Sen
Zomriem pre teba,nebude ma to bolieť,cítiť sa taká šťastnáa na starosti nehľadieť. Nevadí. Toto sú len prázdne slová,nehľadaj tu myšlienku,nechcieť už viac zobudiť sa zo spánku.
Padlý anjel
Čierny anjel nezávislý od nikoho,anarchistický znak vrytý do kože,v ten deň som bola absolútne mimo,odpusť mi ten deň, Bože. Láska, čo dovtedy znamenala iba slovo,tá si ma našla,ten deň začal sa novo,nevedela som odkiaľ prišla. Zrazu sme boli dvaja,čiernymi milencami na lavičke v parku,ja cítila som sa znova, že na svete nenájdeš takú, ako som ja. Kladiem si však otázku,či šťastie nemá hraníc,či znova neupadnem do spánkua neucítim už nič.
Čakanie
Dlhé státie na jednom mieste,čakanie na život,prúdenie vzduchu na životnej ceste,utečie ako pár stratených minút. Každý ma miesto na tomto svetea vôla jeho rozhodne, či bude vpredu a či vzadu. Smutný je koniec tejto básne,aj tak ľudia narodia sa a pominú.
Trpím
Pramienky krvi stekajúce po tvári,telo bez duše,hmota vo vesmíre držajúcom nebeské teleso. Kukučka rozhodla o hodine smrti,motýľ bez krídiel,s dušou básnika,kreslí do vzduchu posolstvo jasné.
Odplata
Kríž rozpálený od slnka,znamenia na oblohe,škoda tohto sveta je veľká,striedajú sa katastrofy nové. Ľuďia zamorujúci tento svet,už dávno nie sme čistý,všetko sa nám vráti späťa smrťou si budeme istý. Ignoruješ zásady bytia,kôli tebe všetko končí,piliere tohto sveta sa kôli tebe drtiaa padajú do nekonečnej noci. Pre tento svet si ako mor,duša v ňom už vyhasína,že vraj si najmúdrejší tvorno krása v ňom vďaka tebe usína.
Zamlčané
Detský plač v diaľke,stopy vlka,ohlasujú utrpenie veľké,v matke prírode. Nebeský oblak vznášajúci sa v diali,zo svinstiev zamorujúcich zem,už dávno nie je biely,plače a plače kyslými slzami,na lesy veľké s hnijucími stromami. Záchrany pre nás dávno už niet,prosba o prežitie je len zhlukom viet.
Hnev
Nikdy ma to neprestane bolieť,nechaj ma, nechaj to zhorieť,neprestaň, neprestaň ma milovať,nie som to ja, čo ti bude sľubovať. Sloboda. Čo vlastne odo mňa chceš. Nenávisť.
Svet
Túžba vidieť sa v zrkadle,odraz patriaci žene,všetko, čo na mňa doľahne,spoznať ma ľahko po mene. Ryhy v strome života,nepoznajúcom veky,nevie on, že obklopí nás ničotaa v chlebe bude pravda detí. Rýmy pravdivé, bolesť nesúce,nie sme to my, čo sme začali,žiť nám ale už dávno nie je súce,časom sme márne mrhali. Odraz v zrkadle,nesúcom kúsky ženy,dnes už len záleží na tom,či je čierny, a či biely.
Duša
Túžba vytesaná z kameňa,milenka zo záhrobia,blázon do nej vdýchol dušu motýľa,odtrhol jej krídla z páperia,uväznil ju v realite,nedal jej šancu na prežitie.
Nebeský súd
Ak budem môcť lietať,skrývať slzy bolesti vo vetre,ak smrť sa bude vedieť do života vmiešať,bez žiaľu a krutosti s poznaniu nás vedie.
Ak raz život nazvať budeme môcť životoma okamihu budeme môcť povedať prežitý,tak až o šťastí sa hovoriť bude po tom,keď človek začne byť so svojím osudom vžitý.
Sen, čo unikol všetkým pravidlám,ľudí snívajúcich o miery,čo nastolila pravda laviciama v očiach ľudí božskej viery.
Až po týchto vetách,svet stane sa svetom,až po uskutočnených pravdivých slovách,môžme rátať s odmenou.