Písmák Chcel by som
Chcel som písať o živote,či o láske snáď. (Veď témy sú to vznešené)No zistil som, že neviem žiť,a neviem ani milovať.
Samota
Stretávam stále ľudí bez tváre, bez očí a bez úst, v jednoliatej mase prelejú sa, do páchnucej električky, ktorá ako spurný had prepletie sa uličkami, v ktorých aj ja, takýto maličký, patrím do tých istých nevidiacich más, (stále spolu, večne sami), a najsilnejším vnemom je, keď mi niekto stúpi na nohu, a ešte, a znovu, znovu, a ešte raz.
Úsmev
Na pozadí blednúceho dňa,
vždy, keď sa do spánku norím,
spomínam amažem, ukladám aviažem,
mažem všetky myšlienky,
Vianočná
Spomínaš na tie Vianoce.
Mohli to byť tri, či azda štyri roky,
keď kplytkým stopám vbielom snehu
nepatrili žiadne kroky.
Námraza
Zamrznutý nakreslený vzduch,pod námrazou ledva hýbem myšlienkami,ako som už viackrát písal - stále spolu, predsa sami,vždy keď sa na mňa takto pozrieš tak sa ochladí.
Zmena?
Krv a mlieko. Ale kdeže. Kosť a koža. To už sa dnes nenosí.