Písmák Bez Teba
BEZ TEBABez teba strácam svoju podstatuSom nádoba bez dušeBez teba nechcem tykať svojmu menuSom anjelom bez krídelJarné slnko plače ako dieťaVzduch v pľúcach začína byť riedkyV mojej hlave veľká čierna dieraSi vzduchom mojim na prídel.
MODLITBA
Pýtam si ďalšie ránoTúžim sa dotknúť cesty, ktorou išlaStala sa zhodou mojich náhodZavraždím čas, aby neodišla.
ODPUSTI MI
Zmazala múza moje vráskyUdala kompasu nový smerDala mi dôvod zhodiť všetky maskyZačala básniť verše dvoch tielVidel som stekať slzu tvojim lícomZadúšal bozkom vzlyk tvojich pierBudil sa ráno vždy pri tom istomSúboji lásky a dvoch našich vier.
SI
Si stromom môjho poznania- k môjmu blesku hrom- moja nová vôľa- sen, čo patrí dvomSi smerom môjho pohľadu- krvou z mojej krvi- súdom môjho konania- oázou, v centre mojej dunySi smelosť môjho názoru- vietor, ktorý spieva- dažďom, čo ma napojí- moja nová vieraSi holubicou prímeria- nocou môjho spánku- moje nové kritériá- mojou lepšou stránkou.
Môjmu Bohu
Čítal som mnoho svätých textovV každom si Pane mal inú tvárKolená v prachu a s piesní PiesňouSklopil som oči a s láskou sa vzdalPočul som amen v mnohých rečiachČo si ich otče pomotať dalTicho ťa prosím o mojich veciachAby tú ťarchu zo mňa si vzalVidel som Pane tvoj veľký zázrakKeď z očí sveta vytekal smiechKeď fľaša bez vody nebola prázdnaKeď si si zobral môj smrteľný hriechZažil som Bože tvoju obeťKeď už aj za mňa zomrieť si chcelProsím ťa chvíľku môj život poveď Kým bude na dosah môj posledný cieľ.
Búrka
Dážď opäť plače mojou nocouVoňavé kvapky budia môj senZvedavý spánok, čo ozvučil priestorZráža ma silou do kolienLen tikot hodín, čo vyrušil búrkuSynchrónne hučí hustou tmouBlízke ráno uspí mi viečkaZaspávam opitý slobodou.
OTCOVI
Tomu, kto dal mi moje menoTomu, kto zdieľa moju krvKtorý vie počet všetkých mojich krokovKtorý ma naučil pár prvých slovTomu, čo potil sa s mojou chrípkouTomu, čo daroval bolestiam smiechKtorý dal starostiam bezpečný prístavKtorý ma naučil odčiniť hriech.
ŽIVOT
Pomaly stúpam na Vrch svojho osuduZdolávam jeho strmé stenyZatiaľ bol krotký a brnkal mi na strunuDobíjal denne môj životný kreditVodou mi zavlažil nové plányNádejou skvapalnil môj suchý smiech Vytepal z kameňa časť mojich nadaní Na vlastné náklady utopil priekOči mi otovril aj dnešné ránoZ tváre mi zotrel ospalú maskuJazyk mi rozviazal vášnivou láskouTicho ma nakrmil nehou v prášku.
Nechápem
Z vtáčej výšky sledujem osudS dôverou prijímam môj Boží darSo snami v batohu a s liekmi na nuduTicho si poprosím o novú jarNázor ma spovedá každý deň odznovaPokora nastaví vždy druhú tvárPár kolies navyše a v očiach pohodaI keď Niekto mi bez slova slobodu vzalCítim sa zázrakom a ukrývam slzyPozerám do neba, aj keď je tmaDržím si odvahu v umelej nádržiOpäť sa vyšplhám zo svojho dnaPredal som krídla za tridsať striebornýchNázor v tabletkách utápam vodouS láskou oslávim môj sviatok priestupnýpri vášnivej diskusií mojich bohov.
Spoveď
Dušou mi preletel hanblivý kilojoulZbalil som minulosť do jednej taškyCestičkou vo vlasoch zašiel som po láskuČiara jej života mi zrovnala vráskyNehu si ukryla v jahodách na peryTopí ma pohľadom kávových očíKŕmi ma vášňou a sladkými názormiVkročila so mnou do belasých nocí.
Iba slová
Lámem sa v povetríLejem sa s dažďomSny dám tme na nebiKeď kŕmiš ma láskouBudí ma ospalosťSýtim sa hladomSi zhluk mojich myšlienok- prierez mojim ránom.
Óda o očiach
Písal som báseň kávových očíKeď som si kreslil tvoju tvárOkolo nich sa môj malý svet točíV nich moje sny majú svoj tvarPísal som verše tvojich očíSú moje krédo i moja jarV nich začnem ráno a v noci všetko končímIch slzy padajú láske na oltárPísal som ódu tvojim očiamKtoré mi stvorili môj krásny senDávali váhu mojim slovámStali sa nádejou mojou na prídel.