Otrok vlastnej mysle

„Ahoj. “ Obyčajný pozdrav, ale jeho aj napriek tej jednoduchosti zaujal. Nebolo to tým slovom, ani tým ako to povedala, bolo to jej úsmevom a jej prítomnosťou vôbec. Pozrel na ňu a zabudol na všetky starosti, všetky tie malichernosti, ktoré doteraz zaujímali jeho myseľ.

01. 03. 2012
0
8
412
Povídky

Nádej

Nebol pekný deň, to ostatne posledný rok nebol nikdy, ale dnešný bol obzvlášť hnusný. Pripomenul mi ju.
Kráčal som nočnými ulicami tichého mestečka, dokonca nebolo počuť ani žiadny rev opilcov, dnes nie. Práve v deň kedy by som to uvítal, ale možno to bolo tým, že v tomto zapadákove sa na ožranov dalo spoľahnúť iba cez víkendy, občas predĺžené.

10. 02. 2012
1
2
464
Povídky
Nahoru